WASHINGTON - Otázka, či sa na červenú planétu, na ktorej nedávno úspešne pristála sonda Curiosity, pozrie aj človek, je stále aktuálnejšia. Pravdou však je, že tamojšie podmienky sú odlišné od tých, ktoré panujú na Zemi. Podľa amerického Úradu pre letectvo a vesmír by prostredie na Marse ľudské telo zdeformovalo.
Mars je oveľa menší a ľahší ako Zem, preto na ňom pôsobí aj menšia gravitácia, v porovnaní s tou zemskou je len 38-percentná. Hoci by tam človek zrejme dokázal chodiť, nemal by tak stabilný pocit ako na Modrej planéte.
Väčšia gravitácia spôsobuje zadržiavanie väčšieho množstva krvi v dolnej časti tela. Naše hlavy a srdcia sú tomuto stavu prispôsobené. Inak by to už bolo na Marse, kde by krvi v hlave výrazne pribudlo a v zvyšku tela naopak ubudlo. Vplyvom toho by sa ľudská hlava zväčšila.
Dlhodobejší pobyt na Marse by sa odrazil aj na úbytku svalov. Na zemi ich totiž posilňujeme zakaždým, keď prekonávame gravitačný odpor. Ten je ale na Marse menší, čo spôsobí, že prídeme o pätinu svalovej hmoty. Spolu s tým sa objaví aj oslabenie kostí. To bude ešte výraznejšie, pretože sa z nich bude odplavovať vápnik a budú tak krehkejšie.
Na tieto zmeny sa už teraz sťažujú aj astronauti. Pri dlhšom pobyte vo vesmíre zaznamenávajú bolesti chrbta, pretože bez gravitačnej záťaže sa im mení chrbtica. Po návrate na Zem tak musia podľa NASA posilňovať svaly, ktoré im medzičasom oslabli.
Cesta na Mars by sa mala uskutočniť už o necelých dvadsať rokov. Simulácia pobytu na tejto planéte pritom už prebehla. Zúčastnilo sa jej šesť dobrovoľníkov, ktorí strávili 520 dní v moduli na simulovanej misii.
