PARÍŽ - Svet vo svojej terajšej podobe môže do roku 2100 prestať existovať, vyplýva to z novej medzinárodnej vedeckej štúdie, pod ktorú sa podpísalo viac ako dvadsať vedcov. Príčinou skazy bude podľa nich biologický kolaps spôsobený nezvratnými zmenami, ktoré človek vyvolal v ekosystéme planéty, napísal francúzsky denník Les Echos.
Štúdia zverejnená v júnovom vydaní časopisu Nature upozorňuje na bezprostrednú hrozbu kolapsu celého ekosystému na Zemi. Viac ako dvadsiatka vedcov pracujúcich pod hlavičkou dvanástich rôznych vedeckých ústavov analyzovala štúdie, ktoré popisujú biologický kolaps počas siedmich veľkých planetárnych kríz: Kambrická explózia pred 540 miliónmi rokov, päť období masívneho vymierania druhov, z ktorých niektoré vymazali okolo deväťdesiat percent života na Zemi, a koniec doby ľadovej, ktorým pred 12 000 rokmi začala naša éra.
"Všetky tieto veľké prechody boli sprevádzané javmi, ktoré na globálnej úrovni modifikovali atmosféru, oceány a klímu," hovoria vedci. Rovnakej situácii čelíme dnes. Podľa vedcov je ohrozená takmer polovica súčasných klimatických pásov na Zemi. Čoskoro by mohli úplne vymiznúť a namiesto nich by na 12 až 39 percentách povrchu planéty mohli zavládnuť skôr nepoznané životné podmienky.
Táto radikálna zmena by navyše mohla udrieť s nebývalou brutalitou. "Posledné narušenie planetárneho ekosystému vyprovokovalo extrémne biologické zmeny počas iba jedného tisíca rokov," hovorí spoluautor štúdie Arne Mooers, profesor biodiverzity na Univerzite Simona Frasera vo Vancouveri. "Na geologickej úrovni to je ako prejsť z detstva do dospelosti za menej ako rok. Čo sa deje dnes prebieha dokonca ešte rýchlejšie."
A čo je horšie: kvôli ľahostajnosti by sa systém čoskoro mohol vymknúť kontrole. "Naša planéta nemá uložené nikde v pamäti, ako vyzerala v pôvodnom stave," hovoria autori štúdie. "Tým, ako Zem meníme, obrovsky riskujeme: brutálne ju vychyľujeme do novej rovnováhy, na ktorú sa ekosystém a naša spoločnosť nebudú schopní adaptovať."
Skleníkové plyny nie sú jedinými vinníkmi. Tlak, ktorý ľudský druh vyvíja, sa pohybuje na širokej škále od "fragmentácie prírodného prostredia" až po "demografický rast" skrze "nadmernú spotrebu zdrojov". Dnes sa využíva už 43 percent ekosystému planéty, aby boli naplnené potreby jej siedmich miliárd obyvateľov.
"Ešte sedem percent a dosiahneme hranicu, z ktorej niet návratu," tvrdia vedci. Výsledky práce medzivládnej vedeckej platformy zameranej na biodiverzitu a ekosystémy (IPBES), ktorá by sa mala po prvýkrát zísť v roku 2013, im nebudú odporovať. Už teraz jej členovia zistili, že každých dvadsať minút vyhynie jeden živočíšny druh a že tento rytmus sa zrýchľuje. Počas uplynulých 200 rokov od začiatku priemyselnej revolúcie bol tento rytmus až 100-krát urýchlený oproti prirodzenej rýchlosti vymierania, tak ako ju vedci vypočítali za obdobie 500 miliónov rokov. Čoskoro by navyše mohol byť až 10000-krát rýchlejší.
