PRAHA - V živote sa často riadime predstavami a názormi svojej rodiny, priateľov či spoločnosti ako takej. Prispôsobujeme sa väčšinovému trendu a pritom si neuvedomujeme, že častokrát to nie je vôbec to, čo sami chceme. Ľútosť sa však dostaví až v čase, keď je už príliš neskoro.
Paliatívna opatrovateľka a speváčka Bronnie Wareová z Austrálie strávila väčšinu života u lôžok umierajúcich ľudí. S mnohými z nich sa rozprávala a svoje skúsenosti potom spísala v knihe Top Five Regrets of Dying (v preklade Čo pred smrťou najviac ľutujeme, pozn.red.).
"Ľudia obrovsky vyrastú, keď zrazu čelia svojej vlastnej smrti. Premeny u niektorých ľudí sú doslova fenomenálne. Každý zažíval veľa emócií, popieranie, strach, hnev, výčitky, ľútosť a nakoniec prijatie. Každý pacient našiel tesne pred smrťou svoj mier," uviedla Wareová v interview pre denník Sydney Morning Herald.
Príbehy a osudy tisícov ľudí sa líšili a boli vždy v niečom originálne. V niečom sa však predsa len podobali, a to, keď došla reč na ľútosti a výčitky. Najčastejšie sa vyskytovala pätica, ktorú Bronnie zverejnila vo svojej knihe, uviedol portál Novinky.cz.
"Viem, aký silný pocit to je, keď človek stojí na prahu smrti a niečo ľutuje, niečo si vyčíta, ale už s tým nemôže nič urobiť. Preto som sa rozhodla varovať tých, ktorí s tým ešte niečo urobiť môžu," tvrdí opatrovateľka.
Päť najčastejších ľútostí a výčitiek na smrteľnej posteli:
- Želám si, aby som mal/a viac odvahy žiť život podľa seba, nie podľa očakávania druhých
- Želám si, aby som netrávil toľko času prácou
- Želám si, aby som mal/a viac odvahy vyjadrovať svoje pocity a svoje priania
- Želám si, aby som bol/a viac v kontakte so svojimi priateľmi
- Želám si, aby som si dovolil/a byť oveľa šťastnejší
