LONDÝN - Šesťdesiate roky, hippies a voľná láska. Ak ste si takto predstavovali skutočnú sexuálnu revolúciu, zabudnite na to. Tú podľa oxfordského historika Faramerza Dabhoiwala ľudstvo zažilo v osemnástom storočí. Aspoň tak to tvrdí vo svojej knihe Pôvod sexu: dejiny prvej sexuálnej revolúcie.
Podľa historika práve 18. storočie predstavuje most medzi tým, ako vyzerajú naše súčasné postoje k sexu, a tým, aké prevažovali po väčšinu západnej histórie, o čom vypovedá aj príbeh z čiernej kroniky z roku 1612.
Ten popisuje, ako súd obvinil mladý pár z nemanželského pohlavného styku a splodenia bastarda. Obžalovaní boli odsúdení, vyzlečení do pása a za neustáleho bičovania a posmeškov zo strany prizerajúcich sa hnaní ulicami Londýna. Tým ale trest nekončil, obaja boli oddelení od svojich rodín, priateľov i živobytia a vykázaní z mesta. Prišli o dôstojnosť aj svoje doterajšie životy.
O rozsahu zmeny, ktorú vzťah k sexualite medzi sedemnástym a osemnástym storočím podstúpil, svedčia štatistiky, ktoré Dabhoiwala vypátral v úradných záznamoch. Dejepisec našiel veľa dokladov o trestoch za cudzoložstvo, plodenie bastardov a ďalšie sexuálne delikty, pričom represia dosiahla vrchol v roku 1650, kedy puritánsky parlament prijal zákon, ktorý zavádzal cudzoložstvo ako hrdelný zločin.
Medzi rokmi 1650 a 1800 však prišlo k "ideologickému prevratu" v poňatí sexuálnej slobody. Jeho korene položila už reformácia, ktorá podkopala autoritu cirkevných predstaviteľov. Revolučná erupcia však nepriniesla celej spoločnosti len kladné body. Najmä k postaveniu žien sa história zachovala macošsky a zlomyseľne. V stredoveku boli ženy považované za pohlavie, ktoré viac inklinuje k roztopaši. Osemnáste storočie to otočilo.
S tým, ako mužovi uvoľnilo cestu k sexu, mu tiež dalo ospravedlnenie, aby si ho vynucoval podľa ľubovôle. Ženy dostali obraz sexuálne pasívnych bytostí, ktorých vzťah s oveľa náruživejším "silnejším pohlavím" jednoducho nemôže byť rovnocenný. "Páni" z vyššej triedy aj intelektuálnych kruhov považovali ženy za svoje osobné vlastníctvo. O následkoch vypovedajú svedectvá žien, ktoré sa s boomom tlačených médií začali objavovať v novinách, letákoch aj brožúrkach.
Svedčia o odvrátenej strane sexuálnej revolúcie, vlastne o sexuálnej neslobode, o záplave venerických ochorení, rozmachu prostitúcie, nechcených tehotenstvách, o útlaku, hanbe a potupe. Historik pritom zdôrazňuje triedne hľadisko: boli to totiž páni z bohatých kruhov, ktorí považovali gazdiné a slúžky za svoju oprávnenú korisť.
Bohatstvo ale fungovalo vo všetkých smeroch, tie z predajných dám, ktoré prenikli do vyššej spoločnosti, sa stali vďaka tlačeným médiám celebritami. Tlač informovala o ich róbach, historkách aj bonmotoch. Zmena, ktorú Dabhoiwalova kniha opisuje, bola obrovská. Práve vtedy, v osemnástom storočí, sa zrodil západný koncept, podľa ktorého je sexualita niečím výlučne osobným, záležitosťou osobnej identity a súkromia.
