Ani neviem, kde začať. Fňukala som od rána do večera. Nestihla som ísť na shopping, ani na manikúru a expresný termín mi nedali. Kričala som. Ešte aj Čaky na nich štekal. Plakala som. Ani normálne obchody tu nie sú. Stála som pred zrkadlom štyri hodiny každý deň a nadávala na seba. Že mám úzke pery, veľké stehná, široké členky. A lámu sa mi nechty. Vlasy mám riedke, ešte aj pehy občas. No proste ťažký život, čo vám poviem!
Jedného dňa som ale išla po peelingu na lattéčko ku kamoške a ochutnala som ju. Zlatú Studňu, samozrejme. Vraj ju niekto lajkol na facebooku a na fľaši má takého motýlika, úplne že cool. Len tak som tam sedela a začala si užívať život. Jak taká Rachel z Priateľov.
Odvtedy ju pijem skoro každý deň. A všetko je inak. V zrkadle som fakt pekná. Nemám pery jak „Andželína,“ ale mám zo seba radosť. Aj Čaky je spokojný. Predvčerom sme mu našli parádny diamantový obojok. Ani na manikúre sa ma už neboja. Nekričím, usmievam sa na nich. A je to super.
Čiže takto, ľudkovia moji. Uvoľnite sa, relaxujte. Občas sa usmejte. Aha, môžete aj na tomto. Žite s ľahkosťou. A pite Zlatú Studňu.
