WASHINGTON/PRAHA - Odhalením vlámania do ústredia Demokratickej strany vo Washingtone začala pred 40 rokmi, 17. júna 1972, aféra Watergate. Jeden z najväčších politických škandálov v americkej histórii vyústil po dvoch rokoch v abdikáciu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona a otriasol vierou v tradičné americké hodnoty.
Celá kauza sa začala vlastne nenápadne, keď bezpečnostná ochranka washingtonského komplexu Watergate zalarmovala políciu s podozrením na vlámanie. O pol tretej ráno prichytili policajti v kanceláriách Demokratickej strany päť mužov. Chceli tu fotografovať dokumenty a opraviť odpočúvacie zariadenie, ktoré v kancelárii tajne umiestnili už v máji.
Hneď na mieste vyšlo najavo, že jeden zo zadržaných - bývalý agent CIA Jim McCord - je členom štábu za znovuzvolenie prezidenta Nixona. Z prípadu sa tak ihneď stala záležitosť FBI. O dva dni neskôr prišiel denník Washington Post s informáciou, že stopy vedú k ľuďom z Bieleho domu. Takéto tvrdenie niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami zaváňalo politickým škandálom. Nixonovi muži prípad však označili za "treťoradé vlámanie" a akúkoľvek prepojenosť s lúpežou dôrazne popreli. Prípad bol ale natoľko neobvyklý, že ho médiá už nenechali na pokoji.
Obzvlášť aktívne pokrývala kauzu dvojica mladých reportérov z Washington Post, Carl Bernstein a Bob Woodward, ktorým dôverné informácie odovzdával kľúčový anonymný zdroj prezývaný Deep Throat - Hlboké hrdlo (v roku 2005 vyšlo najavo, že ním bol námestník riaditeľa FBI Mark Felt). Za viac ako dva roky napísali o Watergate vyše 300 článkov a postupne prinútili štátne orgány zaoberať sa aférou.
V lete 1972 vyšlo najavo, že aj ďalší z lupičov predtým pracoval pre CIA a aj zvyšní traja zadržaní - proticastrovskí Kubánci z Miami - mali napojenie na tajnú službu. Všetci boli obvinení z vlámania a nezákonného získavania informácií. Obvinenie si okrem nich vypočuli aj Nixonov poradca Everett Howard Hunt a poradca finančnej komisie Výboru pre znovuzvolenie prezidenta Gordon Liddy.
Na jeseň 1972 Nixon obhájil prezidentský mandát. Až do 30. januára 1973, kedy súd uznal všetkých sedem obžalovaných vinnými, odmietal podozrenie z účasti ktoréhokoľvek príslušníka štábu na tomto "nanajvýš bizarnom incidente". Medzitým sa Washington Post podarilo zložiť prvú časť skladačky, z ktorej vyplývalo, že Watergate je súčasťou širšej politickej špionáže.
Vo februári 1973 založil Senát Výbor pre vyšetrovanie aféry Watergate a začali verejné vypočutia, ktoré na televíznej obrazovke sledovali milióny Američanov. Vyšetrovanie postupne odkrylo mnohé nezákonné aktivity za Nixonovho úradovania - sledovanie a odpočúvanie politických súperov, diskreditáciu protivníkov a ďalšie nelegálne aktivity financované z čiastočne ilegálnych fondov.
Američania sa tiež dozvedeli o existencii tajného nahrávacieho zariadenia priamo v Bielom dome. Vydanie pások s dlhotrvajúcimi záznamami sa stalo predmetom hlavnej politickej a právnej bitky medzi Kongresom a prezidentom. Ich vydanie nariadil Nixonovi v júli 1974 až Najvyšší súd. Pár dní potom začal právny výbor Snemovne reprezentantov prvé kroky v procese odvolania prezidenta (impeachmentu) kvôli porušeniu ústavy, 8. augusta Nixon radšej sám rezignoval.
"Nixon začal a viedol päť po sebe idúcich, prekrývajúcich sa vojen - proti hnutiu protestujúcemu proti vojne vo Vietname, proti médiám, proti demokratom, proti justičnému systému a nakoniec proti samotnej histórii," zhrnuli nedávno prezidentovu rolu Woodward s Bernsteinom.
Nixon bol prvým a doteraz jediným americkým prezidentom, ktorý odstúpil z funkcie. Jeho nástupca Gerald Ford mu však potvrdil plnú prezidentskú imunitu. Viac ako 30 prezidentových úradníkov, organizátorov kampane či finančných darcov sa priznalo alebo bolo uznaných vinnými z porušenia zákona. Devätnásť z nich si odsedelo tresty v rozmedzí od jedného do 52 mesiacov.
Aféra legitimizovala kontrolnú úlohu médií v demokratickej spoločnosti, zároveň ale vyvolala všeobecnú dezilúziu a skepsu. Washington Post ukázal, že ani prezident nie je nedotknuteľnou osobnosťou chránenou úctyhodnosťou svojho úradu. Kongres po Watergate výrazne obmedzil právomoci hlavy štátu.
