USA - Cvičenie podľa amerických vedcov nemusí ľuďom vždy prospievať. Z ich štúdie vyplýva, že u niektorých ľudí môže zvýšiť riziko vzniku srdcových ochorení. Vedci si pritom nie sú istí, prečo tomu tak je. Zároveň sa obávajú, aby ich závery ľuďom neslúžili ako výhovorka, prečo sa nehýbať.
Vedci skúmali údaje zo šiestich štúdií skúmajúcich 1687 cvičiacich ľudí. Zistili, že približne u desiatich percent z nich sa zhoršil aspoň jeden z ukazovateľov súvisiacich so srdcovými ochoreniami - krvný tlak a hladina inzulínu či cholesterolu. U siedmich percent sa zhoršili hneď dva ukazovatele.
Vedci, z ktorých jeden je spoluautorom štúdie odporúčajúcej cvičenia každému, sú z toho zmätení. "Je to bizarné," uviedol hlavný autor novej štúdie Claude Bouchard, ktorý je profesorom genetiky a výživy na Louisianskej štátnej univerzite. Ďalší z vedcov Michael Lauer však štúdiu označuje za zaujímavú a dobre vykonanú. Niektorí jeho kolegovia sa ale bojí dôsledkov štúdie. "Už takto veľa ľudí hľadá akúkoľvek výhovorku, aby nemuseli cvičiť," hovorí emeritný profesor Stanfordovej univerzity William Haskell. "Teraz sa môžu vyhovárať na to, že by mohli patriť medzi tých desať percent," dodal.
The New York Times ale upozorňujú na to, že u desatiny skúmaných sa najmenej u jedného ukazovateľa výsledky naopak výrazne zlepšili. U ostatných ľudí sa faktory ovplyvňujúce srdcové ochorenia zlepšili len mierne alebo vôbec. Problémom výskumov cvičenia a zdravia však podľa vedcov je, že často nesledujú skúmané subjekty dostatočne dlho na to, aby mohli povedať, či sa zlepšenie premietajú do nižšieho počtu infarktov či dlhovekosti. Vedci také závery zo svojich štúdií iba vyvodzujú a môžu, ale aj nemusia byť pravdivé.
Niektorí kritici tak podotýkajú, že ani zhoršenie niektorých ukazovateľov u cvičiacich nemusí nutne znamenať nepriaznivé zdravotné dopady. Bouchard ale hovorí, že ak ľudia zo zmeny rizikových faktorov vyvodzujú závery o priaznivom vplyve cvičenia, nemôžu zatvárať oči ani pred opačnou možnosťou. Americké celonárodné smernice pre cvičenie stavajú ako na záveroch vyplývajúcich z prieskumov hovoriacich o prospešnosti cvičenia, tak zo štúdií porovnávajúcej zdravie cvičiacich ľudí s tými, ktorí nešportujú. Ide vraj o slabý dôkaz, ktorý sa často považuje skôr za hypotézu, napísal denník The New York Times.
"Nevieme, či cvičebné programy pre ľudí, ktorí nie sú vo forme, prinášajú lepšie výsledky," hovorí Lauer. Podľa neho sa preto veľa debatuje o tom, ako veľmi rezolútne by národné smernice mali byť, pokiaľ nie sú podložené jasnými dôkazmi. Autori štúdie napriek tomu hovoria, že ľudia by mali aj naďalej pokračovať v cvičení. Mohli by ale zvážiť pravidelné vyšetrenia rizikových ukazovateľov. Ako podotýka jeden z autorov amerických smerníc pre fyzickú aktivitu William Kraus, žiadny zásah do organizmu vrátane liekov nefunguje úplne pre každého. "Sám cvičím a verím, že cvičenie je pre človeka zdravé. Bol by som radšej, keby cvičili všetci. Na druhú stranu ale nemôžete ignorovať dáta," povedal.
