WASHINGTON - Dopady vesmírnych telies na povrch Marsu v jeho dávnej histórii mohli veľmi radikálne zvýšiť teplotu na planéte. Podľa vedcov by potom táto teória vysvetľovala, ako na tomto chladnom a suchom svete kedysi mohla byť tečúca voda a vhodné podmienky pre život, napísal portál Space.com.
Najväčšie dopadové krátery, ktoré sú na Marse stále viditeľné, vznikli pred 3,7 až 4,1 miliardami rokov. Napríklad panva Argyre Planitia na južnej pologuli je široká vyše 1100 kilometrov a zanechal ju po sebe dopad kométy či asteroidu o priemere až 200 kilometrov.
Pôvod týchto obrích kráterov sa zhruba zhoduje s dobou, kedy vznikla rada rozvetvených marťanských riečnych údolí. Náraz, ktorý vytvoril Argyre Planitia, musel uvoľniť tak mimoriadne množstvo energie, že by to predčilo akúkoľvek bombu vyrobenú ľuďmi alebo dokonca asteroid, ktorý pred 65 miliónmi rokov prispel k vyhynutiu dinosaurov.
Sila explózie je odhadovaná na ekvivalent 100 miliárd megaton TNT. Obdobné nárazy tak podľa odborníkov museli zvýšiť teplotu povrchu červenej planéty o stovky stupňov. Vedci sa teraz domnievajú, že takéto zvýšenie teploty nebolo len rýchlym vychýlením, ale že Mars vďaka nemu získal dlhodobo teplé podmienky.
Gigantické dopady, ktoré Mars zažil, mohli zahriať planétu natoľko, že sa do ovzdušia dostalo veľké množstvo vodnej pary a oxidu uhličitého, teda skleníkových plynov. Počítačové simulácie naznačujú, že týchto plynov mohlo byť v marťanskej atmosfére dostatok, aby spustili dlhotrvajúci urýchlený skleníkový efekt. Samotný náraz, ktorý vytvoril Argyre Planitia, mohol sám o sebe vyvolať reťazovú reakciu.
Odborníci pripomínajú, že počas takejto urýchlenej skleníkovej fázy by povrch Marsu bol natoľko horúci, aby tu mohla byť voda v kvapalnom stave. Postupne ale marsovská atmosféra mohla začať pôsobením ultrafialového svetla strácať vodu obdobne ako Venuša, čo by znamenalo ochladenie povrchu planéty.
Po kolapse skleníkových podmienok, ale ešte pred následným veľkým ochladením, ktoré znemožnilo výskyt tečúcej vody, mohla planéta byť vlhká dostatočne dlhú dobu. Počas tohto obdobia sa tu mohli vyskytovať dažde, údolné riečne siete a povrchové jazerá.
Odborníci zatiaľ s presnosťou nevedia, ako dlho tieto fázy mohli trvať. Predchádzajúce výskumy však odhadujú dobu teplého podnebia prinajmenšom na niekoľko storočí.
