BERLÍN - Ľudstvo žije nad svoje prírodné pomery a bohaté štáty na úkor chudobných. Ak neobmedzí trend rastúceho využívania prírodných zdrojov, bude v roku 2030 potrebovať na pokrytie dopytu po jedle, vode a energii ekvivalent dvoch Zemí a v roku 2050 až troch. V dnes zverejnenej správe Living Planet Report 2012 to oznámil Svetový fond na ochranu prírody (WWF).
Stav našej planéty sa podľa organizácie naďalej zhoršuje. Približne 2,7 miliardy ľudí má prinajmenšom čas od času zlý prístup k pitnej vode. Ročne z povrchu planéty zmizne 13 miliónov hektárov lesa, lesný porast pritom prirodzene odbúrava oxid uhličitý. Početné stavy stavovcov sa oproti roku 1970 zmenšili o 30 percent. "Musíme zachovať biodiverzitu a znížiť našu ekologickú stopu," uviedol Eberhard Brandes, ktorý vedie nemeckú pobočku WWF.
Situácia je zlá najmä v tropických oblastiach, kde sa zmenšila zvieracia populácia od začiatku zaznamenávania v roku 1970 o 60 percent. Kriticky ohrozený druh, ktorému reálne hrozí vyhynutie, je napríklad delfínovec čínsky. Voľne žijúcich tigrov je po celom svete len 3500 kusov, odhaduje WWF. Dramatický vplyv má tiež nadmerný rybolov. Vo vodách, kde sa vykonávajú nadlimitné výlovy, neubúdajú len tuniaky alebo tresky. V moriach tak oproti stavom v roku 1970 ubudla viac ako pätina rýb a v sladkých vodách dokonca 37 percent.
V oblastiach mierneho pásma sa naproti tomu stavy zvýšili o tretinu. To ale podľa WWF neznamená, že by sa tu oproti trópom zlepšila biodiverzita. Na začiatku merania pred viac ako 40 rokmi totiž už Európa dosiahla vrchol ničenia prírody, zatiaľ čo na južnej pologuli tento proces ešte len začínal. Svoju úlohu potom zohrali aj opatrenia na ochranu prírody, takže sa napríklad populácia vydry riečnej mohla opäť rozrásť.
Biokapacita ako množstvo obnoviteľných prírodných zdrojov, ktoré Zem ponúka, stojí proti ekologickej stope, čiže súčtu spotrebovaných zdrojov. Z oboch pojmov potom vychádza globálny hektár. Pri spravodlivom a k prírode šetrnom prerozdelení pripadá celosvetovo k dispozícii 1,8 GHA na osobu. V súčasnej dobe je spotreba na osobu 2,7 GHA, čo je o polovicu globálneho hektára viac. V prepočte WWF to teda znamená, že k zachovaniu rovnováhy prírodných zdrojov by ľudstvo potrebovalo naviac ešte ďalšiu polovicu planéty. A tento trend naďalej stúpa.
Najhlbšie ekologické stopy zanechávajú bohaté krajiny, v čele ktorých stojí Katar a Kuvajt. Tu je spotreba takmer 12, respektíve 10 globálnych hektárov na hlavu. Napríklad Nemecko, ktoré je v strede tohto rebríčka, má spotrebu 4,6 GHA na osobu. Na opačnom konci oproti Kataru stojí Východný Timor a Afganistan, tieto štáty vykazujú spotrebu menšiu ako 0,5 GHA.
