LONDÝN - Keď nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi začalo počas vojny "tiecť do topánok", len to posilnilo jeho mesiášsky komplex. Bol stále viac posadnutý Židmi ako "vnútornými nepriateľmi". Vyplýva to z tajnej britskej štúdie.
Správa britskej kontrarozviedky z roku 1942 informuje, že führerova nenávisť k Židom sa zväčšovala, keď Nemecko začalo prehrávať druhú svetovú vojnu. Vojnovú analýzu zadal na vypracovanie sociológ Mark Abrams svojmu kolegovi Josephovi MacCurdymu z Cambridgeskej univerzity. Tá ju teraz zverejnila.
"V čase, keď správa vznikala, začalo Nemecko strácať vo vojne pôdu pod nohami," povedal historik Scott Anthony, ktorý Abramsovu správu študoval. "Hitler vtedy obrátil pozornosť k domácemu frontu v Nemecku. MacCurdy si uvedomil, že v obave z vonkajšieho zlyhania sa Hitler sústredil na 'vnútorného nepriateľa' - hlavne Židov," uviedol Anthony.
MacCurdy z Hitlerovho prejavu z 26. apríla 1942 zistil, že Hitler je "muž, ktorý vážne uvažuje nad možnosťou úplnej porážky". Prejav podľa MacCurdyho tiež odhaľuje diktátorov mesiášský komplex - Hitler videl sám seba ako vodcu vyvolených bojovníkov na krížovej výprave proti zlu, ktoré stelesňujú Židia.
Z histórie je teraz jasné, že len pár mesiacov pred Hitlerovým prejavom bolo dohodnuté "konečné riešenie židovskej otázky", teda nemecký nacistický plán na systematickú genocídu európskych Židov. "Hitler sa zaplietol do siete náboženského sebaklamu. Židia sú pre neho stelesnením zla, zatiaľ čo on stelesňuje dobro. On je boh, ktorý môže prijať obeť a pomôcť víťazstvu dobra nad zlom," uzavrel MacCurdy.
