USA - Samce ovocných mušiek, ktoré neuspeli u samíc, pijú omnoho viac alkoholu, ako tie, ktorým sa podarilo spáriť. Zistil to tím vedcov z Kalifornskej univerzity v San Franciscu pri výskume mušiek druhu Drosophila melanogaster, známych aj ako octomilky alebo vínne mušky.
V článku, ktorý publikovali v časopise Science, tvrdia, že alkohol stimuluje mozgy mušiek ako "odmena" a to podobným spôsobom ako sexuálne uspokojenie.
Výskum sledoval súvislosť medzi takouto túžbou po odmene a štúdiom sociálnych interakcií, vysvetlila neurologička Galit Shohat-Ophir, ktorá viedla výskum na Kalifornskej univerzite v San Franciscu, no v súčasnosti pôsobí v Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa vo Virgínii. "Predpokladá sa, že systémy odmeny sa vyvinuli, aby posilnili správanie, ktoré je dôležité pre prežitie jednotlivcov i druhov, ako je konzumácia potravy a párenie," povedala doktorka Shohat-Ophir pre BBC News. Drogy podľa jej slov istým spôsobom zneužívajú rovnaké nervové dráhy a preto sa rozhodli pri výskume použiť alkohol, ktorý predstavuje extrémny príklad látky ovplyvňujúcej systém odmeny.
Pri práci v laboratóriu Ulrike Heberlein na Kalifornskej univerzite podrobila doktorka Shohat-Ophir s kolegami 24 samcov mušiek dvom rôznym scenárom. Polovicu rozdelili po štyroch do nádob s 20 samicami, ktoré boli pripravené na párenie, čím im dali možnosť spáriť sa s viacerými samicami. Druhú polovicu rozdelili po jednom do nádob s jednou samicou, ktorá už mala párenie za sebou a dalo sa tak predpokladať, že samcove snahy odmietne. Po štyroch dňoch opakovaného párenia alebo odmietania premiestnili samce do ďalších nádob s potravou, pričom mali na výber medzi svojím zvyčajným jedlom a jeho verziou obohatenou o alkohol.
Vedci očakávali, že všetky mušky uprednostnia alkohol, no zistili niečo iné. Samce, ktorým sa podarilo spáriť, mali podľa doktorky Shohat-Ophir odpor voči jedlu s alkoholom, no odmietnuté samce ho naopak uprednostňovali a vypili v priemere štyrikrát viac alkoholu, ako ich sexuálne uspokojení druhovia.
Shohat-Ophir a jej kolegovia predpokladali, že to môže súvisieť s neuropeptidom F, pretože už vedeli o jeho súvislosti s konzumáciou alkoholu. Zmerali teda jeho hladinu v mozgoch mušiek a zistili, že odmietnuté samce ju mali v porovnaní s druhou skupinou o polovicu nižšiu. Aby toto zistenie potvrdili, manipulovali cielene s hladinou neuropeptidu F v mozgoch mušiek a zistili, že jej znížením docielili u sexuálne uspokojených samcov rovnaké správanie, ako u ich menej šťastných druhov a naopak, ak im hladinu tejto látky v mozgu zvýšili, nerozhodovali sa už pre alkoholom upravené jedlo.
Výsledky tohto výskumu môžu viesť k predpokladu, že správanie ľudí rovnako ovplyvňuje podobná látka, neuropeptid Y. Neurogenetik Troy Zars z University of Missouri, ktorý sa na štúdii nepodieľal, síce napísal, že ide o úžasný objav, no upozorňuje, že relevantnosť výsledkov štúdia múch pre ľudské správanie ešte nie je potvrdená. Odhalenie dôležitosti neuropeptidu F v systéme odmeny by ale podľa neho mohlo pomôcť pochopiť mechanizmus drogovej závislosti.
