BERLÍN - Keď sa Diana Hartmannová v roku 1965 narodila, nedokázali doktori odpovedať na otázku: "Je to chlapec alebo dievča?" Dieťa bolo zdravé, ale, ako uvádzali lekári, jeho pohlavie "nejasné". Diana bola niekde na pol ceste medzi mužom a ženou. Doktori rozhodli, že by mala byť chlapcom, ale jej matka vnímala dieťa ako dievčatko - preto tiež zvolila meno Diana. Lekári ju chceli operovať, matka ale odmietla. Podľa denníka Die Welt nie je tento prípad výnimočný.
Každý rok sa v Nemecku narodí odhadom 80 až 120 "intersexuálnych" detí. Ich hormóny fungujú inak ako u väčšiny ľudí a môžu mať mužské či ženské pohlavné orgány, alebo kombináciu oboch. V spoločnosti, kde sa veľa vecí odvíja od pevného rozlíšenia medzi oboma pohlaviami, vyvoláva neistota v tomto ohľade veľa zmätkov medzi rodičmi, lekármi aj úradmi.
Dvoma hlavnými otázkami je, či by malo byť zavedené "tretie pohlavie", a či by sa mali vykonávať operácie meniace intersexuálov v muža alebo ženu; ak áno, potom v akom veku a za akých podmienok. V minulosti boli intersexuálne deti operované počas prvého roka života s predpokladom, že včasné vymedzenie ich mužského alebo ženského pohlavia predíde budúcim traumám. V tejto praktike sa stále pokračuje.
Lekárska historička Ulrike Klöppelová z berlínskej Humboldtovej univerzity poukazuje na skutočnosť, že otázka by však mala stáť inak: "Majú intersexuáli, ktorí neboli preoperovaní, horšie životné skúsenosti?" Klöppelová verí, že by sa pozornosť mala sústrediť na to, čo by oni sami pokladali za užitočné vo svojom živote: "To by bolo vedecké," vyhlásila.
Tiež Diana Hartmannová je presvedčená, že kľúčové je väčšie množstvo informácií - nie kvôli liečbe, ale preto, aby otvorili samu problematiku pohlavia, sexuality a intersexuality. Skoro každý, verí Hartmannová, má nejaký problém so svojím vzhľadom alebo sexualitou. Aj preto má osobne značné výhrady k zavedeniu "tretieho pohlavia", pretože to by podľa nej viedlo len k ešte väčšej izolácii intersexuálnych osôb. "Kto patrí k tretiemu pohlaviu? A kto k prvému alebo druhému?" pýta sa.
V súčasnosti podľa nemeckého zákona musia byť základné údaje o dieťati vrátane pohlavia - chlapec alebo dievča - zaregistrované počas týždňa od narodenia. Vo výnimočných prípadoch môže byť táto lehota predĺžená, ale nie až do doby, keď dieťa dosiahne pubertu. Z tohto dôvodu mnohí presadzujú zavedenie tretej kolónky . Ale čo by v nej malo stáť?
Klöppelová by bola za, aby sa označovanie pohlavia zrušilo úplne, alebo aspoň odložilo do doby, kedy môže každý sám za seba rozhodnúť, kým chce vlastne byť.
