BERKELEY - Kráter, ktorý by pohltil osemtisícový Mount Everest, a podivné svahy na povrchu Marsu v oblasti Valles Marineris sú zrejme pozostatky dávnej kolízie štvrtej planéty slnečnej sústavy s obrovským asteroidom. Nová analýza dát vedie vedcov z univerzity v Berkley k presvedčeniu, že práve taká apokalyptická zrážka vypla ochranné magnetické pole planéty pred 1,5 miliardou rokov.
"Topografické rozpätie povrchu Marsu (rozdiel najhlbšej a najvyššej polohy) dosahuje 30 kilometrov, jedenapolnásobok pozemskej výškovej stupnice," uviedol David Smith z NASA.
"Najzaujímavejšou skutočnosťou plynúcou z topografických máp je fascinujúci rozdiel medzi plochou a jednotvárnou severnou pologuľou a krátermi posiatou južnou pologuľou červenej planéty," vysvetľuje vedec. Juh tak z väčšej časti na sever vzhliada z päťkilometrovej výšky.
A zatiaľ čo sever podľa všetkého utvárali geologické procesy, juh nesie stopy kráterov po dopadoch asteroidov, z ktorých najvýraznejší je panva Hellas, široká 2100 km a hlboká 9 km. Panva obklopuje prstenec horniny zdvihnutej dookola do výšky dvoch kilometrov, ktorý je viditeľný až do vzdialenosti 4000 kilometrov od stredu panvy. Množstvo materiálu v tomto prstenci by pokrylo Spojené štáty vrstvou hrubou 3,5 kilometra.
Hellas je podľa vedcov jasnou stopou po dávnej zrážke, ktorá z obývateľnej planéty urobila pustatinu s rednúcou atmosférou, bez potrebnej ochrany pred žiarením z kozmu a predovšetkým zo Slnka. Náraz obrovského asteroidu totiž nespôsobil len apokalypsu na povrchu Marsu av jeho atmosfére, ale vyradil z činnosti aj dynamo, ktoré okolo Zeme vytvára geomagnetické pole. Drvivý dopad bol natoľko silný, že rozpálil aj vonkajšie vrstvy plášťa Marsu.
Odborníci sa domnievajú, že bez výrazného rozdielu medzi horúcim jadrom planéty a chladným plášťom sa zastavila rotácia planetárneho jadra, naštartovaná pri sformovaní planét slnečnej sústavy.
