TOKIO - Japonská vláda vlani v marci údajne zvažovala evakuáciu Tokia v súvislosti s haváriou jadrovej elektrárne Fukušima, ktorú spôsobilo zemetrasenie a cunami. Uviedol to dnes denník International Herald Tribune (IHT) s odvolaním sa na výsledky nezávislého vyšetrovania katastrofy.
Kým sa japonskí vodcovia snažili upokojiť verejnosť a banalizovali možné riziká plynúce z výbuchov reaktorov vo Fukušime 1, v súkromí nevylučovali "diabolský scenár", ktorý by znamenal "koniec Tokia", napísala vo svojej rozsiahlej správe organizácia Rebuild Japan Initiative Foundation.
Dokument popisuje ťaživú atmosféru v sídle vtedajšieho premiéra Naota Kana po tom, čo 14. a 15. marca otriaslo elektrárňou vo Fukušime niekoľko výbuchov vodíka. Ministerský predseda a ďalší vládni činitelia sa vtedy pripravovali na najhoršiu možnú situáciu. Báli sa toho, že by sa jadrový komplex mohol vymknúť kontrole a do ovzdušia by uniklo obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu. V takom prípade by museli evakuovať zamestnancov čo by si vyžiadalo evakuáciu Fukušimy 1 aj ďalších dvoch blízkych jadrových elektrární a stratu kontroly nad nimi.
Podľa spomínanej správy vtedajší vládny hovorca Jukio Edano varoval pred následkami "diabolskej reťazovej reakcie" explózií atómových reaktorov, ktoré by si nakoniec možno vynútili aj evakuáciu Tokia. Hlavné mesto Japonska, ktoré leží viac ako 200 kilometrov južne od Fukušimy 1, má 13 miliónov obyvateľov, celá tokijská aglomerácia až 35 miliónov ľudí, čo z nej robí najväčšiu mestskú aglomeráciu sveta.
"Stratili by sme Fukušimu 2 a potom by sme prišli o Tokai," povedal hovorca na margo toho, čo by sa stalo, keby došlo k zničeniu Fukušimy 1. "Ak by k tomu vtedy došlo, logicky nasleduje predpoklad, že by sme prišli aj samotné Tokio," dodal.
Správa je výsledkom šesťmesačného vyšetrovania tímu tridsiatich univerzitných profesorov, právnikov a novinárov, ktorý skúmal reakciu japonských úradov na jadrovú haváriu a zakladá sa na rozhovoroch s viac ako tristo ľudmi vrátane riadiacich pracovníkov jadrového priemyslu, vtedajšieho premiéra Kana a ďalších vysokých vládnych predstaviteľov.
"Len tak-tak sme unikli najhoršiemu scenáru a verejnosť o tom nemala ani len tušenie," uviedol zakladateľ organizácie Rebuild Japan Initiative Foundation Joice Funabaši. Ten obvinil Kanovu vládu, že nielen skrývala znepokojujúce zistenia pred spoluobčanmi, aby zabránila panike, ale tajila ich aj pred svojím hlavným politickým spojencom, USA.
Funabaši na druhej strane ocenil premiéra, že prinútil prevádzkovateľa elektrárne, firmu TEPCO komplex neopúšťať. "Mal svoje chyby a nedostatky (premiér Kan), ale jeho rozhodnutie vtrhnúť do spoločnosti a žiadať, aby situáciu nevzdávala, Japonsko zachránilo," konštatoval.
Katastrofa v jadrovej elektrárni Fukušima 1 z 11. marca 2011 bola najhorším nukleárnym nešťastím vo svete od havárie v ukrajinskom Černobyle v roku 1986. Spôsobilo ju zemetrasenie o sile 9,0 stupňa Richterovej stupnice, po ktorom nasledovala až 40 metrov vysoká vlna cunami. Katastrofa si vyžiadala 20 000 obetí.
Jadrá troch zo šiestich reaktorov elektrárne sa z veľkej časti roztavili, keď cunami vyradila z prevádzky pôvodný chladiaci systém elektrárne. Únik radiácie do okolia si vynútil evakuáciu až 100 000 ľudí.
