PRAHA - Spoznali sa v Paríži v roku 1910. Inessa Armandová bola od svojich devätnástich rokov vydatá a mala päť detí. Vladimír Iľjič Uľjanov bol dvanásť rokov ženatý s Nadeždou Krupskou. Napriek svojim vyhraneným názorom na rodinný život nedokázal potlačiť silné city, ktoré v ňom táto temperamentná a pohľadná Francúzka vyvolávala. Zrodil sa vzťah, ktorý dostal neskôr prívlastok "revolučný trojuholník".
O mimomanželskom pomere Lenina sa v Rusku dlho mlčalo. Oficiálna verzia znela, že priateľstvo vodcu svetového proletariátu a Armandovej spočívalo hlavne na straníckom súdružstve, a že v ňom nebol ani náznak dôvernosti. Neoficiálne však prevládal názor, že Lenin bol jednoducho "nútený" milovať iba Krupskú (manželský vzťah bol popisovaný ako politické partnerstvo) a že by sa nikdy neznížil k úlohe cudzoložníka.
Nadežda svojho budúceho manžela spoznala vo februári 1894 počas debaty v marxistickom krúžku. Lenin jej učaril takmer okamžite. Páčili sa jej jeho názory i spôsob, akým ich vyjadroval. Ďalšie stretnutie nasledovalo až o rok a pol neskôr, keď do seba náhodne narazili v knižnici. Slovo dalo slovo a po prvýkrát ju odprevadil domov. Mladá žena vnímala Vladimíra predovšetkým ako "muža revolúcie", pre ktorého bola ochotná obetavo plniť akúkoľvek úlohu.
Dvojica sa vzala 10. júla 1898. Ich manželstvo vnímalo okolie ako strohé a nudné. Neraz sa zdôrazňovalo, že ich vzťah bol spočiatku vlažný a Uľjanov bol citovo ľahostajný. Hoci obaja túžili po deťoch, nedočkali sa ich. V čase, keď emigrovali do Francúzska, už Naďa trpela chorobou štítnej žľazy, kvôli čomu sa zmenil aj jej výzor. Oči jej vystúpili a krk napuchol. Operácii sa však nepodrobila ani na naliehanie manžela.
Hoci Lenina priťahovali aj iné boľševičky, nikdy si však s nimi nič nezačal. V prípade atraktívnej Inessy to však bolo iné. Zoznámili sa v jednej parížske kaviarni na boľševikov. Ich pomer vraj začínal len pomaly a vášeň najprv vzplanula na jej strane. V jednom liste adresovanom svojmu milencovi raz napísala: "Až tu v Paríži som si uvedomila ako nikdy predtým, aké veľké miesto zaujímaš v mojom živote. Hoci som Ťa už vtedy mala rada, nebola so do teba zamilovaná. Ale teraz by ma tak potešilo, keby som ťa mohla aspoň vidieť a občas sa s tebou porozprávať."
Čím Inessa Lenina upútala? Bola krásna, elegantná a plná tvorivej energie. Niet divu, že Vladimír prepadol jej čaru. Pre budúceho tvorcu revolúcie sa rýchlo stala nepostrádateľnou. So svojimi dvoma deťmi sa presťahovala do blízkosti Leninovho parížskeho bytu. Naďa nebola slepá. Dovtípila sa, čo sa deje. Napriek všetkému sa však obe ženy spriatelili a navzájom si rozdelili povinnosti okolo muža ich života. Okrem toho sa Nadežda rada zdržiavala v prítomnosti Inessy a jej detí, keďže sama žiadne nemala.
Aj jej ale po čase nakoniec došla trpezlivosť. Podľa niektorých zdrojov Leninovi v lete 1911navrhla, že od neho odíde, aby mu nechala priestor na jeho vzťah s Inessou. On však nechcel manželstvo ukončiť. Je možné, že nechcel prísť o ženu, ktorá bola jeho osobnou tajomníčkou a gazdinou zároveň. Vladimír preto Naďu poprosil, aby zostala. A ona mu vyhovela.
Leninov pomer s Inessou trval svojím spôsobom až do jej smrti. Ich vzťah bol údajne najintenzívnejší v rokoch 1910-1912. Podnet na jeho ukončenie dal on, čo oddanú milenku mimoriadne rozosmutnilo. Ako sa môžeme len domnievať, Lenin zrejme usúdil, že už to tak ďalej nejde, a že ako spoľahlivá politická pomocníčka môže pôsobiť len jedna z jeho partneriek. Naďa bola rozumná, spoľahlivá a usilovná a vo všetkom sa osvedčila.
Inessa sa ho napriek tomu pokúšala presvedčiť, aby si to ešte rozmyslel. Lenin však nesúhlasil a nedal sa obmäkčiť. Chcel s ňou však aj naďalej zostať v priateľskom vzťahu a zároveň si želal, aby ju mohol aj naďalej poverovať straníckymi úlohami. Musel preto nájsť rovnováhu medzi citovou a politickou stránkou vzťahu. A to sa mu aj podarilo. Presvedčil ju, aby s ním a Naďou odišla v apríli 1917 s tridsiatkou ďalších politických reemigrantov do Petrohradu.
Lenin sa s Armandovou vídal aj po Októbrovej revolúcii a pomáhal jej v mnohých záležitostiach. Inessa pracovala v Moskve v štátnej správe a bývala neďaleko Kremľa. Vo februári 1919 odišla s delegáciou Ruského červeného kríža do Francúzska. Odtiaľ napísala svojej staršej dcére: "Prikladám dva listy pre synov a tretí pre Iľjiča. O tom poslednom vieš len ty. Maj ho nejakú dobu u seba. Keď sa vrátim, roztrhám ho na kúsky. Keby sa niečo so mnou stalo, potom musíš list V. I. osobne odovzdať. Pôjdeš do redakcie Pravdy, kde pracuje Iľjičova sestra Maria, a povieš, že je odo mňa, a že je osobne pre V. I. Zatiaľ ho starostlivo stráž, je zapečatený v obálke."
Inessa Armandová sa vrátila do Ruska v máji 1919. Zomrela o rok neskôr. Obsah onoho listu Leninovi sa tak pripojil k ostatným tajomstvom ich vzťahu.
