PRAHA - Facebook má rôzne druhy pravidiel, niektorými z nich sa musia riadiť aj fotografi. Tí pravidelne narážajú na to, čo je na najväčšej sociálnej sieti ešte prípustné a čo už nie. Pozrite sa na najznámejšie kauzy.
Pred pár dňami kolovala na Facebooku fotografia krásnej Rusky Alexandry Gusovej pod názvom "Dievčatá našli spoločný jazyk". Ukazuje dve Himbky v tradičnom odeve (teda i s odhalenými prsiami) a manželku fotografa, ktorá sa k nim pridala.
Snímka sa šírila sociálnou sieťou ako blesk. Potom ale Facebook zasiahol a fotografiu zmazal. Porušuje totiž stanovené pravidlá. Gusov dostal trojdňový zákaz publikovania na Facebooku a márne sa zatiaľ snaží zorientovať v tom, čo je na fotke vlastne také zlé. Tá koluje po internete ďalej, medzitým ju prebrali rôzne blogy, pinteresty a ďalšie populárne služby.
Prípad Gusových však rozhodne nie je prvý a určite ani posledný tohto druhu. V roku 2008 sa napríklad rozhorel boj o fotografie dojčiacich žien. Facebook takéto zábery mazal, proti čomu sa postavili napríklad neziskové organizácie, ktoré sa snažia dojčenie propagovať a bojujú proti tomu, že sa na neho v niektorých puritánskych kultúrach pozerá cez prsty.
Keď Facebook nejakú fotografiu zmaže a strhne sa kvôli tomu vlna odporu, zvyčajne vydá vyhlásenie, v ktorom stojí niečo v tomto štýle: "Náš tím posudzuje tisíce fotiek denne a občas bohužiaľ dôjde k chybe. Toto je jedna z nich. Ospravedlňujeme sa." Tak sa ospravedlnil aj v prípade dojčiacich žien. Ich fotky podľa súčasných pravidiel zverejní vtedy, ak dieťa zakrýva bradavku a ak nie je vidno druhý prsník.
Časť užívateľov namieta, že správanie Facebooku sa stáva neakceptovateľným. Keby mal totiž postupovať dôsledne, nesmel by dovoliť napríklad zobrazovanie Michellangelovho Davida. Argument zástancov Facebooku je ale jasný: ako súkromná firma si môže stanoviť pravidlá, aké chce. Tie sú dané jasne: žiadna nahota. Komu sa to nepáči, nech sa nečuduje.
Mnoho ľudí sa však domnieva, že tento argument neuspeje. Službu využíva 845 miliónov aktívnych užívateľov, takže si sociálna sieť nemôže robiť, čo chce. "Facebook má naprieč svetom väčšiu moc v rozhodovaní o tom, kto môže hovoriť a kto smie byť počutý, než akýkoľvek súd alebo kráľ či prezident," povedal predvlani profesor práva z Univerzity Georgea Washingtona Jeffrey Rosen. "Je dôležité, aby Facebook vykonával svoju moc opatrne."
Problémy nemá Facebook iba s nahotou. Veľké debaty sa týkali aj toho, či má mazať komiksy zobrazujúce proroka Mohameda (lebo to uráža časť užívateľov) alebo stránky, ktoré spochybňujú existenciu holokaustu.
Stránka, ktorej momentálny cieľom je získať miliardu užívateľov a celosvetový dosah tak naráža na to, že rôzne kultúry majú rôzne meradlá na to, čo urážlivé je a čo nie. V prípade nahoty sa však očividne rozhodol ísť puritánskejšou cestou.
