RÍM - Vrak stroskotanej talianskej lodi Costa Concordia, v ktorom počas chaotickej evakuácie zanechali tisícky pasažierov a členov posádky prakticky všetko, čo si priniesli na palubu, ukrýva teraz vo svojom vnútri naozajstný poklad. Podľa agentúry AP možno v ňom nájsť šperky, peniaze, ale aj starožitnosti, starobylé české sklo z 19. storočia, zásoby šampanského a tisíce ďalších umeleckých predmetov.
Hoci niektoré z nich zničí voda, stále je na palube plavidla dostatok vecí na to, aby nalákali hľadačov pokladov rovnako ako to bolo v prípade Titaniku a ďalších vrakov.
Podľa potápačského veterána Roberta Marxa je však vrak považovaný za nedotknuteľný, kým v ňom ešte sú mŕtvoly, pretože ide o akýsi hrob. Akonáhle ale tela odstránia, môže začať horúčkovitá honba za cennosťami, do ktorej sa môže zapojiť aj miestna mafia.
Costa Concordia bola predovšetkým plávajúcim hotelom a mnoho jej pasažierov na ňu nastúpilo vo svojom najlepšom oblečení a so šperkami. Najväčším lákadlom bude to, čo patrilo na samotnú loď, teda tovar z jej obchodov so šperkami, viac ako 6000 umeleckých predmetov zdobiacich jej steny vrátane 300 rokov starej grafiky japonského umelca Kacušiku Hokusaja.
"Teraz je to raj pre potápačov," usudzuje nemecký právnik Hans Reinhardt, ktorý zastupuje 19 nemeckých pasažierov požadujúcich odškodnenie za svoje straty, medzi ktorými sú hodinky, náhrdelníky a ďalšie ozdoby.
Podľa Davideho Barbana, hovorcu vlastníckej firmy lode Costa Crociere, nie je zatiaľ možné zhodnotiť straty, keďže sa nevie, čo z nábytku, umeleckých diel, vína či čohokoľvek cenného v kabínach cestujúcich ssa bude dať zachrániť. Loď, ktorá mala sama o sebe hodnotu 450 miliónov eur, by mali vyzdvihnúť podľa koordinátora záchranných prác Franka Gabrielliho za sedem až desať mesiacov. Zatiaľ je vrak 24 hodín denne pod dozorom pobrežných hliadok a nikto sa k nemu nemôže priblížiť.
Podľa odhadov potápačského experta Marxa ale do štyroch až šiestich mesiacov hľadači pokladov vyrazia na lov, pretože sa bude dať zarobiť aj na obyčajných veciach z lode. Ako ukázal prípad Titaniku, ktorý sa potopil pred sto rokmi, svoje kupca našlo aj inak bezcenné uhlie určeného na prevádzku jeho motorov.
