NEW YORK - Bez ohľadu na ekonomické problémy sa vlani väčšina pozemšťanov cítila celkom šťastne, aj keď rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú značné. Vyplýva to z prieskumu, ktorý spoločnosť WIN-Gallup International uskutočnila medzi 53.000 ľuďmi v 58 krajinách sveta.
Třiapadesát percent opýtaných sa vlani cítilo šťastne a len 13 percent ľudí bolo nešťastných. Ostatné svoju situáciu nedokázali jednoznačne popísať.
Prieskum ukázal, že pocit šťastia nutne nesúvisí s aktuálnou ekonomickou situáciou. Štyridsaťdva percent ľudí, ktorí hodnotia hospodársku situáciu všeobecne pesimisticky, považuje zároveň svoj osobný život za šťastný.
Najviac šťastných ľudí z akéhosi dôvodu žije na tichomorskom ostrove Fidži - index šťastia vyjadrujúci v percentuálnych bodoch rozdiel medzi percentom šťastných a nešťastných ľudí, tam vraj dosahuje 85. V popredné skupine je aj Nigéria, Kolumbia a Brazília, z európskych krajín potom Holandsko, Švajčiarsko, Fínsko, Nemecko, Island a Dánsko.
Česká republika sa ocitla medzi krajinami skôr nešťastnými spolu s Tureckom, Južnou Afrikou, Čínou, Indiou alebo Ruskom. Úplne najhoršie z prieskumu vyšlo Rumunsko, kde je index šťastia dokonca záporný. Skôr nešťastní sú tiež obyvatelia Srbska, Litvy, Palestíny a Egypta.
O tom, že pocit šťastia závisí často na nepostihnuteľných okolnostiach, svedčí porovnanie kontinentov i jednotlivých krajín. Vyspelé časti sveta, napríklad Severná Amerika alebo Európa, majú index šťastie medzi 30 a 50 percentných bodov, v rozvojovej Afrike a Latinskej Amerike presahuje 60 bodov. V Spojených štátoch je podľa prieskumu index šťastia 33 percentuálnych bodov, vo vojnou zmietanom Afganistane je o dva body vyšší.
Šťastie vraj tiež závisí na vyznanie. Medzi katolíkmi a protestantmi je index šťastia 54 percentuálnych bodov, medzi moslimami a hinduistami 42 bodov. U neveriacich sa index pohybuje okolo 25.
