WASHINGTON - Skoro 80 rokov čakala Minka Disbrowová na stretnutie s dcérou. Dieťa musela dať na adopciu po tom, čo ju v 20. rokoch znásilnili. Ako spomienka je tak zostala len čiernobiela fotografia nemluvňaťa zabaleného v prikrývkach.
Meno adoptívnych rodičov nepoznala a kontakty s úradmi, ktoré mali príslušné záznamy, sa časom prerušili. S dcérou sa nakoniec vďaka pátraniu svojich príbuzných stretla. Stalo sa tak po 77 rokoch v jej 94 rokoch.
Dcéra holandských prisťahovalcov Disbrowová žila v detstve v Južnej Dakote. V roku 1928 ju a jej kamarátku Elizabeth prepadli traja muži a obe dievčatá znásilnili. Minka následkom toho otehotnela. Rodičia ju krátko nato poslali do luteránskeho domova. Dieťa si vraj chcela nechať, matka jej však povedala, že si ho so sebou na farmu vziať nemôže. Dcérku pomenovala Betty Jane.
Američanka sa potom vydala a mala dve deti. Možnosť, že by svoju dcéru mohla znovu uvidieť, ožila až pred šiestimi rokmi, keď vtedy 94-ročnej žene zavolal muž s tým, či by chcela s dcérou hovoriť. Ukázalo sa, že ide o jedného zo šiestich potomkov Betty Jane, ktorá sa teraz volala Ruth Leeová. Žena celý život vedela, že je adoptovaná. Po biologických rodičoch začala pátrať ako 70-ročná v čase, keď mala problémy so srdcom a lekári ju požiadali o rodinnú anamnézu. Jej syn Brian od súdu v Južnej Dakote dostal 270-stránkový spis s dokumentmi o adopcii aj rukou písanými listami, v ktorých sa Disbrowová pýtala na osud dieťaťa a začal po svojej babičke pátrať na internete.
"Hľadal som niekoho, o kom som si myslel, že už pravdepodobne nežije," tvrdí Brian. O mesiac neskôr spolu s mamou odleteli za ňou do Kalifornie. "Bolo to, akoby sme sa nikdy neodlúčili," tvrdí Minka.
Rodiny sa od tej doby niekoľkokrát stretli. Disbrowová spoznala svoje vnúčatá a pravnúčatá a na jar sa s nimi chystá osláviť 100. narodeniny. Stretnutie s dcérou doteraz považuje za neskutočný zážitok a občas má vraj pocit, že všetko sa jej len zdalo, a že sa čoskoro z tohto krásneho sna prebudí.
