BRATISLAVA - Matematici a ekonómovia z John Hopkins University v Baltimore v Marylande vytvorili nový kalendár, ktorý by podľa nich ušetril peniaze a uľahčil ľuďom život.
Podľa ich návrhu by mal mať každý rok 364 dní, pričom všetky sviatky či narodeniny by pripadali každoročne na tie isté dni, napríklad Štedrý deň by bol vždy v pondelok. Mesiace v takomto permanentnom kalendári by mali podobne ako v súčasnosti 30 alebo 31 dní, pričom raz za 5 až 6 rokov by december obsahoval tzv. bonusový týždeň. Predĺženým decembrom by sa zaistil súlad so solárnym cyklom.
Výhodou nového Hanke-Henryho kalendára by bolo, že ľudia by stále vedeli, kedy budú sviatky a mohli by si lepšie plánovať dovolenky. Z ekonomického hľadiska by tým krajiny podľa vedcov ušetrili miliardy dolárov. "Náš návrh ponúka stabilný kalendár, ktorý bude rok čo rok totožný, čo umožní racionálne plánovanie každoročných aktivít akými sú školské prázdniny či dovolenky. Rozmýšľali ste už nad tým, koľko času a prostriedkov stojí spoločnosť každý rok meniť kalendáre?" povedal jeden z autorov návrhu Richard Henry. Hanke-Henryho kalendár zachováva na rozdiel od iných návrhov sedemdňový cyklus, 30 a 31-dňové mesiace a jeho uvedenie do praxe by tým pádom nebol takým šokom ako pri iných nových kalendároch.
Na celom svete ľudia v súčasnosti používajú Gregoriánsky kalendár pápeža Gregora XIII., ktorý je upravenou verziou Juliánskeho kalendára Júlia Cézara. V Uhorsku, a teda aj na dnešnom slovenskom území, ho začali používať v roku 1587. Rozdiel medzi Juliánskym a Gregoriánskym kalendárom je v súčasnosti 14 dní. Juliánsky kalendár stále používa napríklad Pravoslávna cirkev na výpočet dátumu Veľkej noci.
