BRATISLAVA – Choroby sa ľuďom nevyhýbajú ani počas vianočných a novoročných sviatkov. V tomto období sa najčastejšie stretávame s vírusovými a baktériovými infekciami dýchacích ciest. Prenášajú sa najmä kvapôčkovou infekciou.
Nákaza sa najlepšie šíri vzduchom v uzavretých priestoroch, často tam, kde sa zhromažďuje väčší počet ľudí. Namieste je preto dostatočné vetranie, postupné otužovanie a zvýšená hygiena. „Umývanie rúk mydlom a vodou 20 sekúnd, používanie rôznych dezinfekčných gélov zabráni až na 80 percent šíreniu infekcií,“ radí lekár internista Igor Vozár. Ako pripomína, ľudia by nemali zabúdať ani na dodržiavanie pitného režimu a dopĺňanie vitamínov.
Základom úspechu pri liečbe infekcií dýchacích ciest je režim v pokoji doma na lôžku, ľahká strava, vitamíny, tekutiny, protizápalové lieky a lieky na teplotu, voľnopredajné lieky na bolesti hrdla, nádchu a kašeľ. „Nemali by sme zabúdať ani na osvedčené recepty starých matiek - bylinkové čaje, cesnak, cibuľu,“ podotkol Vozár. Ako upozornil, pri zvýšenej teplote do 38 stupňov by sme sa nemali snažiť zrážať ju, lebo vtedy „policajná ochrana v podobe bielych krviniek a ostatných zložiek imunitného systému pacienta s prechladnutím či zápalom pracuje v prostredí s vyššou teplotou o niečo účinnejšie.“
Na liečbu virózy alebo bakteriálnej infekcie by mal stačiť týždeň. Najvhodnejšie je hneď v úvode infekcie zaľahnúť do postele. „Musím konštatovať, že toto je najväčší problém Slovákov. V akútnom, najinfekčnejšom štúdiu ochorenia nám behá po vonku väčšina klientov. Ešte dokončím uzávierku, odovzdám projekt. Často zabúdame aj na rekonvalescenciu,“ upozornil lekár. Ako poznamenal, po infekte môže pacient ešte mesiac pociťovať zvýšenú únavu, potenie, pokašliavanie a tomu by mal prispôsobiť aj životné tempo. Ak príznaky behom týždňa neustupujú, je potrebné ísť k lekárovi, môže totiž ísť o oveľa vážnejší stav.
Najlepšou prevenciou chrípky je podľa Vozára jednoznačne očkovanie. „Aj vďaka vakcinácii vieme v čase epidémie dokázateľne minimalizovať očakávané komplikácie a dokonca aj straty na ľudských životoch. Riziko, ktoré hrozí po podaní očkovacej látky, je v porovnaní s prínosom vakcíny minimálne,“ skonštatoval. Dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu a obmedzenie bezprostredného styku s infikovaným, dokonca i účinnosť antivirotík totiž podľa neho niekedy zlyhávajú.
V polovici zimy sme odkázaní aj na užívanie syntetických multivitamínových doplnkov. V tomto čase je k dispozícii iba chemicky konzervované a ošetrované odležané ovocie či zelenina zo skladov a z dovozu. Relatívne lepšie sú na tom ľudia z vidieka s potravinami z vlastného dvora, no aj pri týchto časom nutričná hodnota klesá. Iným a pomerne častým problémom je potravinová alergia na citrusové plody, ale aj jablká. „Navyše aj ovocie a zelenina ako vzácny zdroj niektorých vitamínov, prebiotík a vlákniny niektoré dôležité látky postráda,“ podotkol Vozár. Napríklad veľmi dôležitý vitamín D-prohormón. „Vitamín D je molekula zázračných účinkov. Len málokto dosahuje v tomto období ideálne hladiny v krvi. Bez déčka pritom viac ako 200 génov nefunguje tak, ako by malo,“ uviedol.
Ročnému obdobiu by sme mali prispôsobiť aj oblečenie. „Nemali by sme ale podliehať stereotypom. V premenlivom a atypickom počasí niekedy ráno netušíme, čím vonkajšie teploty prekvapia. Nezostáva nám nič iné ako obliecť sa aj v decembri menej štandardne,“ skonštatoval Vozár. Oblečenie by malo byť také, aby sme sa ani nespotili ani neprechladli od zimy. Najvhodnejším variantom je preto viacvrstvové oblečenie, ktoré možno kedykoľvek prispôsobiť vonkajším poveternostných podmienkam. Pozor treba dávať aj na pobyt v zbytočne prekúrených miestnostiach s enormne suchým vzduchom. „Adaptácia ľudského organizmu na chlad sa potom zákonite znižuje a ľudia sú náchylnejší na rôzne infekty,“ pripomenul lekár. Podľa neho je dokonca v zime dobré spávať pri pootvorenom okne spálne. „Prílev čerstvého zvlhčeného vzduchu v spánku zabráni škodlivému vysušovaniu slizníc dýchacích ciest a vydá prinajmenšom signál organizmu, že nežijeme niekde v trópoch, kde aj v noci neklesá teplota pod 25 stupňov,“ podotkol. Na druhej strane netreba zabúdať na ochranu pred chladom a vetrom. Na hory si treba pribaliť teplé čiapky, šály a rukavice, spodnú bielizeň a podkolienky. Postupné otužovanie, saunovanie a systematické budovanie telesnej kondície môže pomôcť ľahšie sa prispôsobiť zmeneným podmienkam vonkajšieho prostredia.
