LIMA - Neprirodzene veľká a predĺžená lebka, ktorú objavili archeológovia v Peru, by mohla byť dlho hľadaným dôkazom o tom, že mimozemšťania skutočne existujú. Kostra hlavy je veľká skoro 50 cm a antropológom nad ňou ostáva rozum stáť!
Lebka tvorila súčasť jedného z dvoch ľudských pozostatkov, ktoré objavili v meste Andahuaylillas na juhu Peru. Našiel je Renato Davila Riquelme, zamestnanec súkromného peruánskeho múzea.
Riquelme potvrdil, že očné dierky na lebke boli oveľa väčšie, než aké normálne vídame na ľudských lebkách. A tým zvláštnosti nekončia. Lebka mala na vrchu mäkké miesto, ktoré sa odborne nazýva fontanela a bežne ich majú na hlavičkách novorodenci. Lenže zároveň mala aj dve mohutné zubné stoličky, ktoré sú zase charakteristické pre vyšší vek človeka.
Antropológovia z Ruska a Španielska sa po obhliadke nálezu zhodli, že lebka nemohla patriť človeku. "Je isté, že tvar lebky tohto typu nezodpovedá žiadnemu etniku, ktoré žije na zemi," uviedli. Lebka bude podrobená ďalšiemu vyšetrovaniu, pozostatky očnej buľvy v pravej očnej dierke by mohli poskytnúť potrebnú vzorku DNA a rozhodnúť, či ide o človeka, alebo nie.
Druhá kostra, ktorú našli v blízkosti, meria len 30 cm. Chýba jej tvár a vyzerá, že je zabalená v niečom, čo pripomína placentu, a bola uložená v embryonálnej polohe. Ostatky nápadne pripomínajú krištáľovú lebku, ktorú objavil v jednom z filmov dobrodruh Indiana Jones, a ktorá, ako sa vo filme ukázalo, bola mimozemského pôvodu a mala nadprirodzené schopnosti.
Existuje však aj alternatívne vysvetlenie bizarného nálezu. Lebka mohla byť zdeformovaná ako súčasť kmeňového rituálu. Jej predlžovanie, ktoré značilo príslušnosť k sociálnej skupine, sa vykonávalo pred asi 9 tisíc rokmi. Aby sa dosiahlo požadovaného tvaru, hlava sa balila do veľmi tesných šatiek. Tieto praktiky sa najčastejšie aplikovali u novorodencov, ktorých hlavička bola ešte mäkká a tvárna. Zvyčajne sa ich lebky omotávali ihneď po narodení a obväzy sa vymieňali až do pol roka veku.
