PEKING - Záhada obklopujúca prvú zaznamenanú supernovu, ktorú roku 185 nášho letopočtu zbadali čínski astronómovia, bola vyriešená. Vedci dlho viedli diskusie, prečo táto supernova, ktorá žiarila na oblohe osem mesiacov, narástla do tak veľkých rozmerov. Najnovšie teleskopické pozorovania ukazujú, že pred výbuchom sa okolo hviezdy vytvorila dutina, ktorou sa explózia mohla rýchlejšie šíriť.
V 60. rokoch minulého storočia pomenovali vedci zvyšky spomínanej supernovy RCW 86. Objekt guľovitého tvaru sa nachádza asi 8000 svetelných rokov od planéty Zem a má podstatne väčšie rozmery, než by sa dalo očakávať. Pri infračervenom pozorovaní by sa táto hviezda, ktorá nie je viditeľná ľudským okom, na dnešnej oblohe javila väčšia ako Mesiac v splne.
Vedci pri novej štúdii RCW 86 použili zábery z infračerveného Spitzerovho teleskopu a teleskopu WISE, ktoré patria americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA), a skoršie dáta získané z amerických a európskych orbitálnych teleskopov.
Kombináciou týchto údajov dospeli k názoru, že hviezda podobná nášmu Slnku sa najprv zrútila v bieleho trpaslíka (husté jadro bývalých hviezd), ktorý následne odčerpal materiál, či palivo, od svojho hviezdneho sprievodcu, súputníka, a explodoval. Biely trpaslík pritom vytvoril okolo seba prázdny priestor neobsahujúci prakticky žiadny prach ani plyny, ktorým sa potom explózia šírila podstatne ďalej a rýchlejšie.
Za pomoci uvedených prístrojov vedci zmerali teplotu prachu, ktorý tvorí zvyšky RCW 86, a potom spočítali, koľko plynu muselo byť prítomného v pozostatkoch supernovy, aby prach zahrial na zistenú teplotu. Dospeli k tomu, že zvyšky hviezdy sa nachádzali po väčšinu svojej existencie v prostredí s nízkou hustotou, čo ukazuje na prítomnosť dutiny.
"Zvyšky supernovy sú dvakrát či trikrát väčšie, než sme predpokladali. Teraz sme konečne zistili prečo," povedal astronóm Brian Williams, vedúci štúdie, ktorú zverejnili v časopise Astrophysical Journal.
