OSLO/ŠTOKHOLM - Tento a budúci týždeň výbory pre udeľovanie Nobelových cien vyhlasujú laureátovi ocenenia pre rok 2011 za medicínu a fyziológiu, fyziku, chémiu, za literatúru, za mier a ekonómiu. Online server Live Science zostavil prehľad toho, čo označil za päť najhorších rozhodnutí v dejinách tejto ctihodnej inštitúcie:
Žiadna Nobelova cena za mier pre Gándhího
Hoci bol nominovaný päťkrát (vrátane roku 1948, len niekoľko dní pred tým, než bol zavraždený), nedostal indický duchovný vodca Mahátma Gándhí nikdy Nobelovu cenu za mier. V roku 2006 riaditeľ Nobelovho inštitútu Geir Lundestad povedal: "Najväčším opomenutím v našej 106-ročnej histórii je nepochybne to, že Gándhí nikdy nedostal Nobelovu cenu za mier. Gándhí sa bez ceny mohol zaobísť. Ak sa Nobelov výbor zaobíde bez Gándhího, to je otázka," dodal. V roku 1948, kedy Gándhího zabili, mu výbor odmietol udeliť cenu za mier, pretože "nebol k dispozícii žiadny vhodný žijúci kandidát" (Nobelov výbor neudeľuje ceny posmrtne).
Víťazstvo za lobotómiu
V roku 1949 dostal Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu portugalský neurológ António Egas Moniz za metódu prefrontálnej lobotómie. Pri tomto zákroku je prerušené spojenie v časti mozgu zvanej prefrontálna kôra u duševne chorých pacientov, osôb trpiacich depresiou alebo ľudí s poruchami učenia. Pretože tento zákrok môže pacienta priviesť do vegetatívneho stavu, sú v súčasnosti lobotómie považované za hrubo neetické.
Moniz prvýkrát tento zákrok začal vykonávať na ľuďoch v roku 1936. Výsledky na prvých 40 pacientoch označil za "slušné" a tvrdil, že "prefrontálna leukotómia (jeho termín pre lobotómiu) je jednoduchá operácia, vždy bezpečná, ktorá môže byť v budúcnosti účinnou chirurgickou liečbou v niektorých prípadoch duševných porúch."
Pripustil, že u lobotomovaných pacientov sa často vyskytlo isté zhoršenie správania a osobnosti, ale tieto vedľajšie efekty podľa jeho mienky prevážilo zmiernenie duševnej choroby. Nie všetci jeho pacienti s tým ale súhlasili. V roku 1939 ho postrelil silne nespokojný pacient a Moniz skončil na invalidnom vozíku.
Ocenenie Arafata
V roku 1994 dostali Nobelovu cenu za mier izraelský premiér Jicchak Rabin, izraelský minister zahraničia Šimon Peres a vodca Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Jásir Arafat za snahu vyjednať mier medzi Izraelom a Palestínčanmi pri sérii stretnutí, ktoré sa konali rok predtým v Osle. Prestížne ocenenie získali napriek tomu, že sa im tam nepodarilo dosiahnuť žiadne životaschopné dohody. Historik Burton Feldman vo svojej knihe The Nobel Prize: A History of Genius, Controversy, and Prestige napísal, že keď päťčlenný výbor odhlasoval Nobelovu cenu za mier pre Arafata, jeden z jeho členov okamžite rezignoval a "verejne odsúdil Arafata ako teroristu".
Literárni vydedenci
Zakladateľ Nobelových cien Alfred Nobel vo svojom závete uviedol, že cena za literatúru by mala byť udelená autorovi, ktorý "na literárnom poli stvoril najvýznamnejšie dielo v ideálnom duchu". V počiatočných rokoch existencie ceny (1901 až 1912) výbor interpretoval túto požiadavku tým, že cenu udeľoval významným spisovateľom hájacim ušľachtilý idealizmus. Z tohto dôvodu výbor neuznal niektorých z najrenomovanejších tvorcov tej doby - a pochopiteľne i všetkých čias - ako bol James Joyce, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov, Marcel Proust, Henrik Ibsen alebo Mark Twain, ktorých diela bola považované za pesimistické a antiutopické. Títo literárni velikáni zomreli ešte predtým, než výbor zmiernil interpretáciu Nobelovho testamentu a začal jeho slová chápať ako "dielo trvalého literárneho významu".
Mendelejevova tabuľka
Periodická tabuľka prvkov je jedným z najužitočnejších a nepochybne i najslávnejších nástrojov chémie. Napriek skutočnosti, že Dmitrij Mendelejev žil až do roku 1907, teda ešte šesť rokov po začiatku udeľovania Nobelovej ceny za chémiu, nikdy ju nedostal. Podľa knihy The Road to Štokholm: Nobel Prizes, Science, and Scientists autor István Hargittai tvrdí, že dôvodom boli zákulisné machinácie jedného z členov výboru, ktorý s Mendelejevovou prácou nesúhlasil.
