BRATISLAVA - Odchyt a usmrcovanie chorých jedincov diabla tasmánskeho (Sarcophilus harrisii) nie je efektívnou metódou, ako zastaviť šírenie rakoviny medzi týmito mäsožravými vačkovcami.
Tvrdia to austrálski vedci Nick Beeton z University of Tasmania a Hamish McCallum z Griffith University, ktorí vytvorili počítačový model simulujúci efekt odchytu jedincov napadnutých tumorovou chorobou tváre diabla tasmánskeho (devil facial tumour disease - DFTD).
DFTD je špecifický typ rakoviny, ktorý sa prenáša pohryznutím, keď sa tieto agresívne živočíchy navzájom napádajú. Ochorenie malo za následok, že počet diablov tasmánskych sa vo voľnej prírode výrazne znížil. Vedci sa preto rozhodli choré jedince usmrcovať, aby tak šírenie tejto choroby spomalili.
Skúšobné odchyty začali v roku 2004 na juhovýchode Tasmánie, kde biológovia dvakrát až päťkrát ročne odchytávali choré jedince, ktoré následne utrácali. Aj napriek tomu však približne 20 percent chorých jedincov nikdy nechytili a tie preto zostávajú rezervoárom tohto ochorenia v prírode. Preto nakoniec tento projekt, ktorý stál každoročne viac než 200-tisíc austrálskych dolárov (v prepočte podľa aktuálneho kurzu približne 143-tisíc eur), zastavili.
Beeton a McCallum sa rozhodli vypočítať efektivitu usmrcovania chorých jedincov pomocou spomínaného počítačového modelu. Ich výsledky potvrdili poznatky, ktoré získali biológovia počas skúšobných odchytov v prírode.
"Zistili sme, že počet odchytených jedincov potrebných na potláčanie DFTD bol vyšší, než sa dá v praxi uskutočniť. Skúšobné odchyty zrušili v rovnakom čase, keď sme písali našu štúdiu. Náš výskum ukazuje, že musíme byť flexibilní a pripravení zmeniť stratégiu, keď sa objavia nové poznatky," uviedol Beeton, ktorý spolu so svojím kolegom publikoval výsledky štúdie v časopise Journal of Applied Ecology. Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
