PARÍŽ - Za niektorými smrteľnými úrazmi detí sa môžu v skutočnosti ukrývať samovraždy. Tie sú totiž podľa najnovšej francúzskej štúdie u maloletých menej nápadné.
Hoci sú samovraždy u detí vo veku od päť do 12 rokov veľmi vzácne, sú určite častejšie, než koľko ich bolo oficiálne zaznamenaných. V štatistikách sa totiž evidujú len očividné samovraždy, súdi psychiater Boris Cyrulnik z francúzskeho Národného ústavu pre zdravie a lekársky výskum (INSERM).
Podľa jeho úvahy o dobrovoľnej smrti prepadávajú vzhľadom k rýchlejšiemu fyzickému a duševnému zreniu stále mladšie ročníky. Keď dieťa vypadne z okna alebo z idúceho autobusu, berú to dospelí skôr len ako nehodu. Aj dieťa môže za sebou zanechať list na rozlúčku, ale v prípravách samovraždy je oproti dospelému skôr impulzívnejšie a jeho smrť je o to nepochopiteľnejšia a nepredvídatelnejšia.
K samovražde môže dieťa dohnať pocit osamelosti, domáce násilie, osirotenie, zneužívanie či šikanovanie v škole. Vzniknutý stres môže byť natoľko neznesiteľný, že reakcia na jeho eliminovanie môže byť veľmi rýchla.
Ak podľa štatistík spáchalo vo Francúzsku v roku 2009 samovraždu 37 detí, podľa Cyrulnika ich môže byť ročne v krajine v skutočnosti trikrát toľko.
Výsledok štúdie prekvapil francúzsku vládu. Podľa štátnej tajomníčka pry mládež Jeannette Bougrabovou ide o úplnú novinu.
Podľa agentúry AFP ale nie všetci s Cyrulnikom súhlasia. Známy francúzsky detský psychiater Marcel Rufo obhajuje rozšírenejší názor, že za detskými úrazmi je najčastejšie rizikovejšie správanie, ktoré je u detí skúmajúcich hranice svojich možností bez dostatočného strachu z následkov údajne pomerne bežné.
