BRATISLAVA – Podiel rotavírusov na hnačkách u detí do piatich rokov prekračuje 30 percent. Upozorňujú na to odborníci aj pediatri s odvolaním sa na prieskum, ktorý tento rok uskutočnili lekári z celého Slovenska.
Ako dnes v Bratislave povedala novinárom Mária Štefkovičová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne, šanca že dieťa do piateho roku života dostane rotavírusovú gastroenteritídu je takmer stopercentná. Ňou vyvolané hnačky spôsobujú odvodňovanie organizmu a často si vyžadujú hospitalizáciu. Takýto vírus sa prenáša fekálno-orálne, teda priamym kontaktom. Riziko nákazy je preto najväčšie v kolektíve – v jasliach či materskej škole. Okrem toho, rotavírus je veľmi odolný – dá sa veľmi ťažko zmyť, na rukách vydrží niekoľko hodín, na hračkách celé dni a v stolici týždeň aj viac. Znáša dokonca aj prostredie s pH 3,2, takže ho nezabije ani žalúdočná šťava. V jednom mililitri stolice sa nachádza jeden trilión viriónov; na nakazenie dieťaťa ich stačí 10, pričom následky môžu byť veľmi vážne. „Hnačky sa väčšinou bagatelizujú, kým to človek nevidí na tom malom dieťatku,“ povedala odborníčka.
Pavol Šimurka, prednosta Pediatrickej kliniky fakultnej nemocnice v Trenčíne a odborný garant projektu uviedol, že 60 pediatrov z celého Slovenska sa v období od februára do mája 2011 zapojilo do prieskumu zameraného na výskyt rotavírusových gastroenteritíd u detských pacientov. Títo lekári odobrali spolu 433 vzoriek stolice u akútnych prípadov hnačkovitých ochorení detí vo veku od 0 do piatich rokov. Ako zistili, rotavírusové infekcie tvorili 31,6 percenta zo všetkých prípadov. Najviac zasiahnutá a najťažší priebeh má ochorenie u skupiny detí vo veku od 12 do 36 mesiacov. V tejto vekovej skupine sa výskyt rotavírusových infekcií pohyboval na úrovni 35 - 45 percent zo všetkých prípadov hnačiek. Z hospitalizovaných detí tvorili polovicu pacienti nakazení rotavírusom.
Štefkovičová vysvetlila, že bojovať proti rotavírusovým infekciám je možné dvoma spôsobmi – permanentnou dezinfekciou priestorov v domácnosti, jasliach, materských školách či nemocniciach, alebo očkovaním. Dezinfekcia má podľa nej neistý dopad, pretože, aj keď ju ľudia vykonávajú, predísť infekcii sa im nedarí. Naopak, s celoplošným očkovaním proti rotavírusom dosahujú krajiny, ktoré ho zaviedli, pozitívne výsledky. V Belgicku sa napríklad už po troch rokov od spustenia celoplošného očkovania počet prípadov rotavírusových infekcií znížil o 70 až 80 percent.
Očkovanie však nielen znižuje riziko nákazy, ale v prípade, ak sa dieťa predsa len nakazí rotavírusovou gastroenteritídou, má ochorenie jeho pričinením miernejší priebeh a spravidla si nevyžaduje hospitalizáciu, pripomenul Šimurka.
Ako ho Štefkovičová doplnila, z praxe vedia, že na Slovensku je proti rotavírusom zaočkovaných 25 až 30 percent detí. Z nich pre rotavírusovú gastroenteritídu nemuseli za posledných 10 rokov hospitalizovať ani jedno.
