BERLÍN - Za slovom božím už nemusia veriaci v Nemecku chodiť len do kostolov. K rozjímaniu môžu využiť aj modlitebné automaty, ktoré postavili v Berlíne, Frankfurte nad Mohanom a v Drážďanoch.
Búdky pripomínajúce skôr kabíny na pasové fotky majú v repertoári 300 modlitieb v 65 jazykoch. Čeština medzi nimi zatiaľ chýba. Ich tvorca však do budúcnosti počíta aj s ňou a nevylučuje, že by sa v rámci plánovanej expanzie do zahraničia mohol jeden taký moderný minikostol objaviť napríklad v Prahe.
Berlínsky modlomat (v nemčine Gebetomat) je v nákupnej hale Arminiovej tržnice za radnicou vo štvrti Tiergarten. So svojou červenou farbou splýva s červenou tehlovou stenou, pri ktorej stojí úplne mimo hlavného obchodného ruchu, a náhodný okoloidúci ho tak zaznamená až vďaka bielej svietiacej strieške alebo úplne nekomerčným zvukom, ktoré počuť z jeho útrob.
"Dobrý deň, vitajte v modlomate," zdraví upokojujúci ženský hlas návštevníka, ktorý vedený túžbou počuť slovo božie alebo len čisto zo zvedavosti usadne do nie príliš priestornej krabice na plastovú stoličku pred modrý displej a dotkne sa ho. Na obrazovke sa pred ním rozbalí ponuka svetových náboženstiev, ktorými sa môže preklikať až k modlitbe, ktorú chce počuť.
Okrem známeho Otčenáša, ktorý je tu vo viac ako desiatke jazykových verziách vrátane kórejčiny a Indonézskych, moslimských piatkových modlitieb alebo židovských piesní, nájdu záujemcovia v automate aj oveľa exotickejšie príspevky, ako sú spevy tibetských mníchov, rituálne piesne domorodcov zo Šalamúnových ostrovov či náboženské texty kontroverzných scientológov.
"Mojím hlavným kritériom pri výbere bolo, aby ukázal čo najväčšiu pestrosť a bol čo najviac internacionalizovaný." Povedal hovorca modlomatu Oliver Sturm (52).
"Zaujímalo ma to napätie medzi našim zautomatizovaným svetom a intimitou súkromnej modlitby," vysvetľuje berlínsky umelec myšlienku svojho vynálezu, ktorý vníma súčasne ako umelecký a osvetový projekt. Nápad dostal v roku 1999 v newyorskom metre, kde počul hovoriť podobný stroj. Začal uvažovať, aké by to bolo, keby odriekal modlitby. Pred tromi rokmi taký prestavaný automat na fotografie prvýkrát predstavil verejnosti.
Pôvodne ho zamýšľal ako platenú službu, ako dokladá otvor na vhadzovanie mincí po strane dotykovej obrazovky. Jeden Otčenáš vyšiel na 50 centov (12 korún). Dnes je ale otvor prelepený a všetky modlitby sú zadarmo. "Bola to taká umelecká provokácia narážajúca na to, že náš svet zašiel už tak ďaleko, že vyrába automaty, v ktorých sa musí za duchovné veci platiť," popisuje Sturm.
Pred umiestnením na Arminiovu tržnicu ho ale načas postavil do berlínskej SOS detskej dedinky a pretože nechcel, aby deti za používanie platili, systém deaktivoval. A aký majú na modlomat názor Nemci?
"Je to úplne praštěné," mávol rukou jeden z predavačov v okolitých stánkoch. "Náhrada za kostol to nie je, ale ak to ľuďom pomáha sa v modlitbách nájsť, tak prečo nie," neodsudzuje ho naopak evanjelický farár Martin Germer.
Sám Sturm má vraj prevažne pozitívne reakcie. "Je veľa ľudí, ktorí sa najprv smejú a hovoria, čo je to za bláznivý nápad. Ale potom si sadnú dovnútra a prevládne záujem o všetky tie náboženstvá. Je len málo takých, ktorí sú skeptickí alebo vyložene kritickí," tvrdí tvorca, ktorý teraz pracuje na anglickej verzii, ktorá poputuje do Manchesteru.
V budúcnosti by svoj automat chcel predstaviť aj v New Yorku a v Japonsku; záujemcov už má vraj z Dubaja. "Jeden modlomat by som rád dostal aj do Prahy. Myslím, že by to bolo zaujímavé," poznamenal v narážke na dobre známy ateizmus Čechov. V najbližšej dobe by ho ale rád videl na niektorom z berlínskych letísk.
