LONDÝN - Hrubé zaobchádzanie s deťmi a ich zanedbávanie zdvojnásobuje riziko vývoja vracajúcich sa dlhodobých depresií v neskoršom živote, informovali britskí vedci. Podľa štúdie v časopise American Journal of Psychiatry je tiež liečba v prípade týchto pacientov oveľa menej účinná.
Takmer u každého 20. človeka vo Veľkej Británii je spomínaná forma depresie výsledkom zlého zaobchádzania v detstve, tvrdia vedci. Charitatívna organizácia SANE v štúdii poukázala na to, o akú zničujúcu traumu môže ísť. Depresia v inej forme môže v určitom období života zasiahnuť dokonca každého piateho človeka. Vedci z Institute of Psychiatry na Kings College London sa zamerali na stále sa vracajúce depresie. Preštudovali 16 starších výskumov týkajúcich sa spolu 23-tisíc pacientov a zistili, že zlé zaobchádzanie v detstve, ako napríklad odvrhnutie matkou, kruté fyzické týranie alebo sexuálne zneužívanie, viac než zdvojnásobuje riziko tohto typu depresie. Jeden z výskumníkov Rudolf Uher pripomenul, že "ak sa tieto veci dejú v ranom živote, je to silnejšie." V Spojenom kráľovstve sa stále vracajúce depresie vyvinú u 16 percent obyvateľov, ktorí dosiahli vek 33 rokov. Štvrtina z nich, alebo štyri percentá z celkového obyvateľstva krajiny, mali detstvo poznačené hrubým zaobchádzaním.
Vedci tiež tvrdia, že zlé zaobchádzanie v detstve zapríčiňuje slabú účinnosť psychologickej aj liekovej liečby depresie. Vedúca výskumníčka Andrea Danese uviedla: "Dokonca ani pri kombinovanej liečbe nie je možné sa o pacientov s takouto minulosťou primerane postarať." Odborníci sa však domnievajú, že "skorá prevencia a terapeutický zásah môžu byť efektívnejšie".
Zatiaľ neexistuje presné vysvetlenie prepojenia medzi zlým zaobchádzaním, zmenami v tele počas detstva a vracajúcou sa depresiou o 20 rokov neskôr. Podľa niektorých názorov však práve zlé správanie sa k dieťaťu môže spôsobovať zmeny v jeho mozgu, imunitnom systéme a hormonálnej sústave. V niektorých prípadoch tieto zmeny zostávajú aj v dospelosti. Jedným z možných mechanizmov, ktorý by to mohol umožniť, sú tzv. epigenetické zmeny DNA. Aj keď pri nich nedochádza k zmene genetického kódu, prostredie dokáže zmeniť spôsob expresie génov. Marjorie Wallace, riaditeľka SANE, uviedla: "Môže sa zdať očividné, že z traumatických udalostí v našich životoch môžeme byť depresívni, ale táto štúdia zdôrazňuje, ako presne škodlivé môžu byť takéto traumy, keď ich zažijeme v detstve, keď sa naše mozgy stále vyvíjajú." Podľa nej je preto dôležité, aby sa ľudia zaujímali o to, ako môže zlé zaobchádzanie a zanedbávanie "vytvoriť bolestivé dedičstvo, ktoré môže trvať po celý život". Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
