LONDÝN - Ľudia zo severných oblastí Zeme majú väčší mozog a oči, aby sa lepšie orientovali počas dlhších zím bez slnečného svitu a za často nepriaznivého počasia. Prišli na to podľa agentúry Reuters vedci Oxfordskej univerzity na základe skúmania ľudských lebiek z 12 rôznych častí sveta. Čím ďalej ľudia žijú od rovníka, tým vraj majú mozog väčší. S inteligenciou táto skutočnosť nemá nič spoločného, dodávajú experti.
Jav súvisí s faktom, že ľudia žijúci na odľahlom severe a juhu potrebujú v mozgu väčší priestor preto, aby vyhodnotili odlišné objemy svetelných informácií potrebných na orientáciu.
"So vzdialenosťou od rovníka sa zmenšuje objem svetla, a ľudia preto potrebujú väčšie oči," napísal oxfordský vedecký tím v správe, ktorú tento týždeň zverejnil časopis Biology Letters. "Potrebujú tiež väčší mozog, ktorý by prísun informácií z väčších očí spracoval."
Väčší mozog podľa britských odborníkov neznamená, že ľudia pobrali viac rozumu. "Znamená to len to, že potrebujú väčší mozog, aby dobre videli vo svete, v ktorom žijú," uviedli oxfordskí experti, ktorí skúmali lebky ľudí z Británie, Austrálie, Kanárskych ostrovov, Číny, Francúzska, Indie, Kene, Mikronézie , Škandinávie, Somálska, Ugandy a Spojených štátov.
Zistenie podľa bádateľov okrem iného ukazuje, ako rýchlo je ľudský rod schopný prispôsobiť sa novým životným podmienkam. "Ľudia žijú v oblastiach blízkych pólom len niekoľko desiatok tisíc rokov, ale zdá sa, že sa už dokázali prispôsobiť zamračenému nebu, dlhým zimám a zlému počasiu," komentoval závery štúdie Robin Dunbar, jeden z členov oxfordského tímu.
Podľa štúdie mali zo skúmaných lebiek najväčší mozog Škandinávci a najmenší Mikronézania. O slovenských mozgoch sa správa nezmieňuje.
