BRATISLAVA - Zo šiestich svetových jazykov – ruštiny, nemčiny, francúzštiny, angličtiny, španielčiny a taliančiny – majú na Slovensku najsilnejšie vedomostné zázemie tri: ruština, v ktorej sa aspoň trochu dohovorí viac ako polovica ľudí (54 percent), nemčina (49 percent) a angličtina (46 percent).
Znalosť ďalších troch je podstatne menej rozšírená. Pokiaľ ide o úroveň ovládania jazykov, najlepšie je na tom angličtina, v ktorej hovorí a píše úplne alebo takmer bez problémov 14 percent respondentov a celkom dobre je na tom ďalších 14 percent. Na druhom mieste je nemčina, kde sa sedem percent respondentov ohodnotilo na jednotku alebo dvojku a 15 percent by si dalo trojku. Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý vypracoval z poverenia Goetheho inštitútu a s podporou nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Reprezentatívny sociologický výskum sa uskutočnil v marci tohto roka na vzorke 1 086 obyvateľov Slovenska nad 15 rokov. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov.
Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska zastáva názor, že je dôležité ovládať angličtinu (95 percent) a nemčinu (88 percent). Dôležitosť oboch jazykov sa však značne prekrýva a mnohí považujú za dôležité, aby ľudia na Slovensku ovládali aj nemčinu aj angličtinu. Rozdielna dôležitosť pripisovaná jednotlivým jazykom sa premieta aj do odpovedí na hypotetickú otázku, aký jazyk by sa chceli respondenti naučiť, respektíve sa v ňom zdokonaliť. Prvé miesto patrí angličtine, druhé nemčine a až s veľmi výrazným odstupom nasledujú ďalšie jazyky. Pozíciu nemčiny ako druhého najdôležitejšieho cudzieho jazyka dokumentujú aj názory respondentov na to, aký jazyk by mali rodičia vybrať pre svoje deti, ktoré práve idú do školy. Angličtina dostala najviac prvých miest a nemčina zase najviac druhých miest. Až tri štvrtiny ľudí zastávajú názor, že s vyučovaním cudzích jazykov je dobré začať čo najskôr – ešte v predškolskom veku alebo v prvých ročníkoch základnej školy.
IVO prioritne skúmal jazykovú kompetentnosť ľudí na Slovensku v nemčine v porovnaní s inými jazykmi. Lepšia úroveň ovládania nemčiny je častejšia v mladších vekových kategóriách, u ľudí s vyšším vzdelaním, u študentov, tvorivých i výkonných odborných pracovníkov a u podnikateľov – v kontraste k dôchodcom, nezamestnaným ako aj k nekvalifikovaným i kvalifikovaným manuálnym pracovníkom. Nemecky rozprávajú skôr obyvatelia najväčších miest. Najsilnejší vplyv na úroveň ovládania nemčiny mala nutnosť ovládať jazyk pre zamestnanie alebo pre úspech v povolaní, ďalej kvalitná výučba cudzieho jazyka a možnosť učiť sa cudzí jazyk dostatočne dlho v nadväzujúcich ročníkoch. Tí, ktorí nemčinu neovládajú, to najčastejšie zdôvodňovali tým, že v školách, do ktorých chodili, sa nemčina nevyučovala. Vnímanie dôležitosti nemčiny je podmienené nielen dôležitými praktickými okolnosťami, ale aj vedomím dôležitosti širšieho spoločensko-historického kontextu, v ktorom sa nemčina používa – atraktívnosťou a prominentnou pozíciou nemeckej kultúry a vedy, pozíciou Nemecka ako významného hospodárskeho partnera pre Slovensko či príťažlivosťou nemecky hovoriacich krajín ako turistických destinácií. V súvislosti s otvorením pracovných trhov Nemecka a Rakúska výrazná väčšina je presvedčená, že najväčšie šance na trhu práce v týchto krajinách majú ľudia, ktorí ovládajú nemčinu.
