LONDÝN/BRATISLAVA - Janice Tunnicliffová (55) nepoužíva rýchlovarnú kanvicu, práčku drží mimo domu a každú noc trávi hraním stolových hier pri sviečkach s manželom. Nie je to preto, že by matka dvoch detí, chcela tak veľmi ušetriť na elektrine. V skutočnosti je po chemoterapii, ktorú podstúpila pred tromi rokmi, alergická na moderné technológie.
Nemôže sledovať televíziu, počúvať rádio, používať mobilný telefón a je ponechaná úplne izolovaná od moderného sveta.
Po chemoterapii, ktorú podstúpila v roku 2008 kvôli rakovine čriev, trpela neustálymi bolesťami hlavy, hrudníka, nevoľnosťou a brnením v končatinách vždy, keď bola v blízkosti elektrických zariadení alebo predmetov, ktoré vyžarujú signál.
Pred desiatimi rokmi sa presťahovala z mesta na anglický vidiek do Mansieldu a vytvorila si tam nový domov s novým maželom a deťmi. Dom je veľmi blízko k mohutným 400-voltovým stožiarom, ale v tej dobe to nebol problém, rovnako ako všetci využívala technológie v plnej miere.
Žene sa napodiv uľavilo vždy, keď odišla z domu na prechádzku alebo keď boli preč na dovolenke. Po návrate sa cítila skoro ihneď opäť chorá. Pomaličky si začala dávať dve a dve dohromady.
Prišla na to, že má problém s wi-fi singálom, ale nikdy nepočula o elektrosenzitivite. Nakoniec Janice s mužom odstránili všetky elektrické predmety. Manžel požiadal aj susedov, či by nemohli používať káblové pripojenie na internet.
Janice dokonca musela na okná umiestniť špeciálny kovový materiál, aby odklonila potulné elektromagnetické vlny.
Žene sa žije na vidieku dobre a do mesta by sa nikdy nechcela vrátiť. Časom sa plánuje presťahovať do ešte odľahlejšej oblasti a žiť bez elektriny po zvyšok života.
Lekári začínajú pomaly uznávať elektrosenzitivitu ako chorobu, ale jej príčiny sú zatiaľ neznáme. Je potrebný ďalší výskum účinkov elektromagnetických polí na ľudské telo.
