12 °C
BERLÍN - Mladí ľudia chcú podľa nemeckých sociológov príliš vecí zároveň: stále získavať niečo nové, ale staré si pre istotu nechávať. Preto sa stáva, že prepasú správny okamih, ako sa v niečom rozhodujúcom naplno angažovať. Žijú život s prstom na resetovacom tlačidle, napísala agentúra DPA k záverom tohtoročnej štúdie Trendmonitor.
"Pre túto generáciu mladých ľudí je charakteristické, že je nastavená extrémne individualisticky," zhŕňa výsledky výskumu šéf projektu Andreas Steinle.
Až 89 percent opýtaných vo veku od 16 do 35 rokov považuje za najväčšiu hodnotu nezávislosť, pre ktorú stojí za to vyvíjať úsilie, 88 percent vidí to isté v pojme "baviť sa". Úplne hore v rebríčku priorít stojí zdravie a fitness. Aj v zamestnaní je najdôležitejšia spokojnosť, zatiaľ čo "zarábať čo najviac peňazí" označilo za rozhodujúce kritérium najmenej mladých.
Tieto tendencie sú však často protichodné, egoistické životné koncepcie sa stretávajú s "obnovou zmyslu pre rodinu". Až 49 percent opýtaných si nevie predstaviť život bez detí a len 14,7 percenta nechce žiadne potomstvo. Na 54 percent chce mať do desiatich rokov vlastný dom, 52 percent chce žiť s vlastnou rodinou. Verí, že len na ňu sa dá spoľahnúť.
Avšak želanie a skutočnosť sa občas značne rozchádzajú. "Generácia to aj ono", ako ju sociológovia označujú, je protichodnými požiadavkami značne rozpoltená. Keď už nakoniec predsa len vstúpi do manželstva a má deti, robí tak čo najneskôr. V polovici 70. rokov bol priemerný vek svadobčanov okolo 20 rokov, v súčasnosti už 30 rokov. Začiatkom 60. rokov prichádzalo prvé dieťa v 25 rokoch rodičov, v súčasnosti v 30.
"Nikto nevie, kedy je najlepší čas pre uzavretie manželstva, preto ho mnohí prepasú," zhŕňa situáciu Steinle.
Ďalší sociológovia hovoria o syndróme "dopravnej zápchy" života. Pomenúvajú tak stále kratšie časové obdobie, v ktorom si jedinec musí "správne" usporiadať svoj život. Predtým existovali životné fázy mladosti, rodinného života a odpočinku. V súčasnosti bola táto schéma doplnená o fázy "postadolescencie" a "druhej miazgy". Podľa nich je v poriadku byť v 40 rokoch ešte mladistvý a v 60 iniciovať nový život.
"Terajší mladí ľudia sú generáciou, ktorú najviac ovplyvňuje chuť 'sedieť na viacerých stoličkách naraz'," zhŕňa Steinle. Mladý človek má dobré zamestnanie, ale považuje ho len za dočasné. Má vlastný byt, ale súčasne tiež ešte izbu u svojich rodičov. Žije vo veľkom meste, ale ťahá ho to stále späť do rodnej obce. Z toho vyviera niečo, čo sociológovia označili za "mobilitu po nehnuteľnostiach". Inými slovami povedané: ak sa musia rozhodnúť pre jednu z možností, rozhodnú sa mnohí mladí pre pendlovanie medzi nimi.
Napriek tomu sociológovia nevylučujú, že práve táto mládež môže dosiahnuť prelomovú zmenu aspoň v jednom smere. "Možno práve s touto generáciou opäť začne stúpať pôrodnosť," hovoria optimisticky.
