DURHAM - V 21. storočí by si niektorí mohli myslieť, že na svete už hádam neexistujú neprebádané miesta. Vedci však nedávno dokázali opak. Vďaka unikátnym satelitným snímkam objavili pozdĺž svetového pobrežia 657 "nových" bariérových ostrovov.
Dopomohli im k tomu aj topografické a navigačné mapy. Najprv však museli určiť, či kus súše bol súčasťou pevniny alebo tvoril samostatný ostrov.
Bariérové ostrovy sú úzke kusy pevniny vznikajúce súbežne s pobrežím, od ktorého ich delia zátoky alebo lagúny. Odborníci stále celkom nevedia, ako sa ostrovy sformovali a prečo sa nachádzajú hlavne na pobrežiach s nízkym prílivom. Ich význam pre morský život je však neodškriepiteľný. Pobrežia v nízko položených oblastiach pomáhajú chrániť pred eróziou a škodami vznikajúcimi v dôsledku búrok. Tvoria približne desať percent brehov Zeme pričom 74 percent z nich sa nachádza na severnej pologuli.
Stovky "nových" ostrovov sa nezjavili z ničoho nič. Podľa vedcov existujú už dlhé roky, boli však prehliadané alebo nesprávne klasifikované v predošlých výskumoch. Najdlhšia reťaz bariérových ostrovov sa nachádza v rovníkovej časti Brazílie južne od ústia Amazonky a je dlhá 571 kilometrov.
Vedci doteraz identifikovali 2149 takýchto ostrovov, ktoré sa vytvárajú vo všetkých typoch klímy. "Všade kde je rovinatý kus zeme blízko pobrežia, primerané množstvo piesku a dostatok vĺn, ktoré ho budú formovať, sa môže vytvoriť bariérový ostrov," povedal expert na životné prostredie z Duke University v Severnej Karolíne Orrin H. Pilkey.
