Ilustračné foto
NEW YORK - Všetkých viac ako 6 tisíc moderných jazykov, ktorými sa hovorí vo svete, má možno rovnaký základ. Vyplýva to z novej štúdie novozélandského vedca Quentina Atkinsona. Podľa nich by mohlo ísť o reč, ktorou hovorili ľudia v Afrike pred 50 až 70 tisíc rokmi. Informoval o tom dnes denník The Wall Street Journal.
Podľa neho by nový poznatok mohol pomôcť objasniť, ako prvá reč vznikla, šírila sa a prispela k evolučnému úspechu ľudského druhu.
Evolučný psychológ Atkinson skúmal, ako sa vo svete šírili hlásky, teda najmenšie zvukové prvky reči. Inšpiroval sa pritom myšlienkou takzvaného zakladateľského efektu, ktorá sa používa v populačnej genetike. Podľa nej pri odtrhnutí malej skupinky jednotlivcov od väčšej populácie nastáva v tejto skupine postupný pokles genetickej rozmanitosti a zložitosti.
Novozélandského vedca napadlo, že ak podobný zakladateľský efekt pôjde vysledovať v hláskach, mohlo by ísť o dôkaz, že reč vznikla na jednom kontinente. Z neho sa potom šírila ďalej. Atkinson preto vykonal analýzu 504 rôznych jazykov a zistil, že dialektami s najväčším počtom hlások sa hovorí v Afrike, zatiaľ čo najmenej ich majú dialekty v Južnej Amerike a tropických ostrovoch v Tichom oceáne.
Jeho zistenia pritom podporujú aj teóriu, podľa ktorej zhruba pred 50 tisíc rokmi vznikol zložitý jazyk umožňujúci abstraktné myslenie. Ľudské správanie totiž vtedy podľa archeologických poznatkov prekonalo výraznú zmenu. Začali vznikať jaskynné maľby a rôzne artefakty z kostí. Ľudia tiež novo používali na lov dômyselné nástroje.
Podľa súčasnej prevládajúcej teórie sa moderní ľudia objavili v Afrike zhruba pred 200 tisíc rokmi. Pred 50 až 70 tisícmi sa od nich malá časť odpojila a osídlila zvyšok sveta. Ohľadom pôvodu jazykov ale zhoda medzi vedcami nie je, Atkinsonov výskum by to mohol zmeniť.
Evolučný psychológ Atkinson skúmal, ako sa vo svete šírili hlásky, teda najmenšie zvukové prvky reči. Inšpiroval sa pritom myšlienkou takzvaného zakladateľského efektu, ktorá sa používa v populačnej genetike. Podľa nej pri odtrhnutí malej skupinky jednotlivcov od väčšej populácie nastáva v tejto skupine postupný pokles genetickej rozmanitosti a zložitosti.
Novozélandského vedca napadlo, že ak podobný zakladateľský efekt pôjde vysledovať v hláskach, mohlo by ísť o dôkaz, že reč vznikla na jednom kontinente. Z neho sa potom šírila ďalej. Atkinson preto vykonal analýzu 504 rôznych jazykov a zistil, že dialektami s najväčším počtom hlások sa hovorí v Afrike, zatiaľ čo najmenej ich majú dialekty v Južnej Amerike a tropických ostrovoch v Tichom oceáne.
Jeho zistenia pritom podporujú aj teóriu, podľa ktorej zhruba pred 50 tisíc rokmi vznikol zložitý jazyk umožňujúci abstraktné myslenie. Ľudské správanie totiž vtedy podľa archeologických poznatkov prekonalo výraznú zmenu. Začali vznikať jaskynné maľby a rôzne artefakty z kostí. Ľudia tiež novo používali na lov dômyselné nástroje.
Podľa súčasnej prevládajúcej teórie sa moderní ľudia objavili v Afrike zhruba pred 200 tisíc rokmi. Pred 50 až 70 tisícmi sa od nich malá časť odpojila a osídlila zvyšok sveta. Ohľadom pôvodu jazykov ale zhoda medzi vedcami nie je, Atkinsonov výskum by to mohol zmeniť.
