Kakadu žltočečelatý
SYDNEY - Rozdelenie na ľavákov a pravákov nie je zvláštnosťou človeka. Podľa vedcov si aj papagáje volia jednu stranu tela, presnejšie jednu nohu a jedno oko, ktoré používajú častejšie a radšej.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na austrálskeho vedca uviedla, že medzi druhmi papagájov je viac ľavákov, teda tých, ktorí uchopujú veci ľavou nohou. Niektoré druhy dokonca najprv skúšajú obe možnosti, kým si jednu definitívne zvolia.
"V zásade zistíte, že existuje veľmi úzky vzťah medzi okom, ktoré používajú, aby sa na predmet pozreli, a nohou, ktorou ho potom uchopia," povedal Calum Brown zo sydneyskej Macquarieho univerzity, ktorý štúdiu viedol.
Tento vzťah je podľa neho v rámci jednotlivých druhov veľmi konzistentný. "Niektoré druhy sú tak výrazne pravo-alebo ľavonohé, že na úrovni druhu nenastávajú odchýlky," dodal.
V štúdii, ktorá vyšla v Biological Letters, zhŕňa Brownov tím výsledky štúdie zhruba 320 papagájov patriacich k 16 druhom žijúcim v Austrálii. Vedci zisťovali, ktorým okom papagáje hľadia na svoju potenciálnu potravu. V tejto súvislosti zistili, že zhruba 47 percent je ľavákov, 33 percent pravákov a zvyšok nie je jasne určený.
V niektorých prípadoch navyše mladí vtáci experimentovali s oboma stranami tela, než sa pre jednu rozhodli.
"Každný jedinec druhu kakadu žltočečelatý, s ktorým som prišiel do styku, je ľavák. Ale ak pozorujete mláďatá, ktoré práve opustili hniezdo, vidíte, že vždy vyskúšajú obe strany," podotkol Brown. "A časom sa z nich stanú ľaváci," doplnil.
Prevaha jednej ruky nad druhou u ľudí sa spája s výraznejším používaním jednej z mozgových hemisfér, takzvanou lateralizáciou. U papagájov sa ukazuje, že ide o výhodu bez ohľadu na to, ktorá časť dominuje.
"Ak hovoríme o priamom zháňaní potravy, rovnako ako o riešení zložitejších problémových situácií, ak ste silne lateralizovaný bez ohľadu na to, či ste pravo-či ľavoruký, máte sklon byť v úlohách tohto druhu lepší," tvrdí Brown. Dodal, že prevaha jednej z hemisfér umožňuje jedincovi väčšiu efektivitu, podobne ako počítač s dvoma procesormi môže paralelne spracovávať dve operácie. "Myslíme si, že to môže byť podobné ako s papagájmi," dodal.
"V zásade zistíte, že existuje veľmi úzky vzťah medzi okom, ktoré používajú, aby sa na predmet pozreli, a nohou, ktorou ho potom uchopia," povedal Calum Brown zo sydneyskej Macquarieho univerzity, ktorý štúdiu viedol.
Tento vzťah je podľa neho v rámci jednotlivých druhov veľmi konzistentný. "Niektoré druhy sú tak výrazne pravo-alebo ľavonohé, že na úrovni druhu nenastávajú odchýlky," dodal.
V štúdii, ktorá vyšla v Biological Letters, zhŕňa Brownov tím výsledky štúdie zhruba 320 papagájov patriacich k 16 druhom žijúcim v Austrálii. Vedci zisťovali, ktorým okom papagáje hľadia na svoju potenciálnu potravu. V tejto súvislosti zistili, že zhruba 47 percent je ľavákov, 33 percent pravákov a zvyšok nie je jasne určený.
V niektorých prípadoch navyše mladí vtáci experimentovali s oboma stranami tela, než sa pre jednu rozhodli.
"Každný jedinec druhu kakadu žltočečelatý, s ktorým som prišiel do styku, je ľavák. Ale ak pozorujete mláďatá, ktoré práve opustili hniezdo, vidíte, že vždy vyskúšajú obe strany," podotkol Brown. "A časom sa z nich stanú ľaváci," doplnil.
Prevaha jednej ruky nad druhou u ľudí sa spája s výraznejším používaním jednej z mozgových hemisfér, takzvanou lateralizáciou. U papagájov sa ukazuje, že ide o výhodu bez ohľadu na to, ktorá časť dominuje.
"Ak hovoríme o priamom zháňaní potravy, rovnako ako o riešení zložitejších problémových situácií, ak ste silne lateralizovaný bez ohľadu na to, či ste pravo-či ľavoruký, máte sklon byť v úlohách tohto druhu lepší," tvrdí Brown. Dodal, že prevaha jednej z hemisfér umožňuje jedincovi väčšiu efektivitu, podobne ako počítač s dvoma procesormi môže paralelne spracovávať dve operácie. "Myslíme si, že to môže byť podobné ako s papagájmi," dodal.
