Na snímke, ktorú 9. marca 2006 poskytol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) je obrázok Saturnovho mesiaca Enceladus.
LOS ANGELES - Vedci našli vodu v kvapalnom stave na mesiaci planéty Saturn Enceladus. Pomocou sondy Cassini, ktorá sa pohybuje v blízkosti prstencovej planéty sa im podarilo získať dôkaz, že vodu chŕlia gejzíry na mesiaci, ktorý je inak pokryý ľadom. Nový objav výrazne zvyšuje nádej, že na tomto vesmírnom telese by mohol existovať život, informoval americký vedecký časopis Science.
Prekvapujúci objav nadchol predovšetkým tých vedcov, ktorí už predtým tvrdili, že
Enceladus by mohol patriť medzi málo miest v našej slnečnej sústave,
kde by sa životu s veľkou pravdepodobnosťou darilo.
Nové fotografie s vysokým rozlíšením, ktoré dodala sonda Cassini, zachytili
erupcie ľadovej triešte a obrovských oblakov vodnej pary z gejzírov na južnom póle
Encelada.
"Dymová pištoľ", ako vedci gejzír nazývajú, tak poskytuje dôkaz, že súputník Saturnu má vodu, vysvetľuje Carolyn Porcová z kozmologického inštitútu v Boulderu v americkom štáte Colorado. Ak je na Encelade aj život, pravdepodobne to bude vo forme mikróbov alebo iných primitívnych organismov schopných žiť v extrémnych podmienkach, tvrdia experti.
David Morrison z Astrobiologického inštitútu NASA ale varoval pred unáhlenými závermi. "Je to určite zaujímavé, ale to je podľa mňa tak všetko, čo môžeme povedať," oznámil. Vedci sa väčšinou zhodujú, že prostredie vhodné na život musí spĺňať niekoľko podmienok, medzi ktoré patrí aj prítomnosť vody, stály zdroj tepla a výskyt potrebných chemických látok. Podľa vedcov je vulkanická aktivita, ktorá pravdepodobne na Encelade trvá najmenej tisícky rokov, potenciálne stálym zdrojom práve vody a tepla.
Medzi ďalších kandidátov na niekdajšiu alebo stále prítomnú existenciu mimozemského života radia vedci ľadové mesiace planét Mars a Jupiter. Enceladus, ktorý naprieč meria 505 kilometrov, je najjagavejším objektom slnečnej sústavy. Astronómovia sa dlho domnievali, že ide o chladné a pokojné teleso. Teraz sa ale ukazuje, že sa na ňom odohrává geologická činnosť, ktorá sa sústreďuje prevažne okolo neobyčajne teplého južného pólu. Vedci sa domnievajú, že voda sa derie von trhlinami v povrchu. Americko-európska dvojsonda Cassini-Huygens bola do kozmu vynesená v roku 1997 a na obežnú dráhu okolo Saturnu doputovala v roku 2004. Od tej doby skúma prstence a mesiace Saturnu. Okolo Encelada preletela vlani trikrát a nabudúce by sa k nemu mala dostať len na vzdialenosť 354 kilometrov v roku 2008.
"Dymová pištoľ", ako vedci gejzír nazývajú, tak poskytuje dôkaz, že súputník Saturnu má vodu, vysvetľuje Carolyn Porcová z kozmologického inštitútu v Boulderu v americkom štáte Colorado. Ak je na Encelade aj život, pravdepodobne to bude vo forme mikróbov alebo iných primitívnych organismov schopných žiť v extrémnych podmienkach, tvrdia experti.
David Morrison z Astrobiologického inštitútu NASA ale varoval pred unáhlenými závermi. "Je to určite zaujímavé, ale to je podľa mňa tak všetko, čo môžeme povedať," oznámil. Vedci sa väčšinou zhodujú, že prostredie vhodné na život musí spĺňať niekoľko podmienok, medzi ktoré patrí aj prítomnosť vody, stály zdroj tepla a výskyt potrebných chemických látok. Podľa vedcov je vulkanická aktivita, ktorá pravdepodobne na Encelade trvá najmenej tisícky rokov, potenciálne stálym zdrojom práve vody a tepla.
Medzi ďalších kandidátov na niekdajšiu alebo stále prítomnú existenciu mimozemského života radia vedci ľadové mesiace planét Mars a Jupiter. Enceladus, ktorý naprieč meria 505 kilometrov, je najjagavejším objektom slnečnej sústavy. Astronómovia sa dlho domnievali, že ide o chladné a pokojné teleso. Teraz sa ale ukazuje, že sa na ňom odohrává geologická činnosť, ktorá sa sústreďuje prevažne okolo neobyčajne teplého južného pólu. Vedci sa domnievajú, že voda sa derie von trhlinami v povrchu. Americko-európska dvojsonda Cassini-Huygens bola do kozmu vynesená v roku 1997 a na obežnú dráhu okolo Saturnu doputovala v roku 2004. Od tej doby skúma prstence a mesiace Saturnu. Okolo Encelada preletela vlani trikrát a nabudúce by sa k nemu mala dostať len na vzdialenosť 354 kilometrov v roku 2008.
