BRATISLAVA – Čierne remeslo. Neohrozila ho ani masívna výstavba výškových budov v hlavnom meste, kde sú komíny, ktoré už netreba čistiť. V celej Bratislave je trinásť kominárov, a ako sami hovoria, komínov je ešte stále dosť. Najviac práce majú v Starom Meste.
V Cechu kominárov je združených
jedenásť kominárov,
dvaja pracujú na voľnej nohe.
Naposledy pribudli dvaja
mladí, inak v tomto remesle
pracujú väčšinou
muži v strednom veku. Remeslo
sa učia v škole v Kolíňanoch
pri Nitre. „Kominár
nerozlišuje dobrú a zlú robotu.
Ja urobím aj tú špinavú.
Je to moje povolanie
a baví ma to,“ povedal Jozef
Róža (54), ktorý robí
svoje remeslo už 38 rokov.
Učil sa za automechanika,
jeho kamaráti ho však zlákali
na kominárčinu. Najviac
práce je v Starom Meste,
tam sú domy v najhoršom
stave. Na výškových budovách
kontrolujú kotolne.
Jozef Róža čistil najvyššie položený komín na Trnavskej ulici, na budove známej ako cvernovka, ktorá meria 70 metrov. Okrem vymetania komínov robia majstri čierneho remesla aj revízie, kolaudácie či odsúhlasenie projektov. Povolanie kominára je dnes vzácnosťou a mohlo by sa zdať, že je aj finančne ohodnotené. „Ak chcem zarobiť dvadsaťtisíc Sk, tak sa musím veľa narobiť. Za niektoré práce dostaneme len sto Sk,“ uzavrel Róža.
Jozef Róža čistil najvyššie položený komín na Trnavskej ulici, na budove známej ako cvernovka, ktorá meria 70 metrov. Okrem vymetania komínov robia majstri čierneho remesla aj revízie, kolaudácie či odsúhlasenie projektov. Povolanie kominára je dnes vzácnosťou a mohlo by sa zdať, že je aj finančne ohodnotené. „Ak chcem zarobiť dvadsaťtisíc Sk, tak sa musím veľa narobiť. Za niektoré práce dostaneme len sto Sk,“ uzavrel Róža.
