BRATISLAVA - Predstavitelia politických strán, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky majú šancu dostať sa do parlamentu, sa zhodli aj na potrebe zvyšovania finančných prostriedkov v zdravotníctve. Politici sa tak vyjadrili na dnešnom okrúhlom stole, ktorý organizovala Slovenská lekárska komora (SLK).
V ostatných otázkach, ktoré vytýčila SLK, sa predstavitelia politických strán rozchádzali viac. Predovšetkým v hodnotení reformy ministra Rudolfa Zajaca prevažovali negatívne hlasy. Úplnú podporu Zajacovým krokom nevyjadril nikto zo zúčastnených, zástupca SDKÚ-DS Viliam Novotný však skonštatoval, že reforma bola "len zle komunikovaná". Zdravotnícky expert Slobodného fóra Ondrej Škodler k tomu dodal: "Zajac správne pomenoval problémy zdravotníctva, ale bude sa treba vrátiť a vydať sa inou cestou." S tým však nesúhlasil Novotný. "Pri reforme sa urobilo zopár chýb, no vracať sa do čias pred ňou a experimentovať by sa nemalo," skonštatoval Novotný.
Z chýb pri reforme sa poučila aj novovzniknutá strana Nádej, ktorú SLK k okrúhlemu stolu pozvala napriek tomu, že podľa prieskumov Nádej nemá šancu na vstup do parlamentu. Prezident SLK Milan Dragula to odôvodnil tým, že v strane je množstvo zdravotníkov a Nádej má detailne prepracovaný zdravotnícky program. Podľa členky prezídia strany Alexandry Novotnej sa Nádej chce zamerať predovšetkým na zdravie občanov a prevenciu. Platby za výkony by podľa nej mali zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady. "V zdravotníctve nie je možná úplná liberalizácia trhu, preto treba aj istú štátnu reguláciu," pripomenula Novotná.
Podobne ako Nádej, aj Slovenská národná strana sa podľa jej člena Štefana Zelník chce zamerať na zvyšovanie efektivity hospitalizácií a nárast podielu jednodňovej chirurgie. SNS aj Smer-SD sa zasadzujú, aby v zdravotníctve pôsobili verejnoprávne zdravotné poisťovne a ostatné by mali podnikať v oblasti pripoistenia. Podľa Milana Kaminského zo Smeru-SD by sa tiež mala uzavrieť sieť poskytovateľov zdravotníckych zariadení.
Diametrálne odlišné názory majú politické strany aj v otázke poplatkov a finančnej spoluúčasti pacientov na liečbe. Podľa Kaminského už spoluúčasť pacientov dosiahla maximálnu znesiteľnú hranicu. Pravicové strany sú však za zachovanie poplatkov, i keď podľa Zelníka a Novotnej by sa niektoré mohli zrušiť. Bastrnák by podľa vlastných slov prehodnotil finančnú spoluúčasť pacienta pri liekoch. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar zase upozornil, že 21 % obyvateľov SR je v pásme chudoby a platby za zdravotnú starostlivosť sú pre nich značnou položkou. Za hlavný problém zdravotníctva Mečiar označil nerovnováhu medzi finančnými zdrojmi a dopytom. "Tieto problémy sa nedajú vyriešiť rýchlo, na to treba v najlepšom prípade 15 až 20 rokov," skonštatoval Mečiar. Zároveň sa zhodol s ďalšími zástupcami politických strán, že jedným z problémov slovenského zdravotníctva je nízka efektivita vynakladaných zdrojov. Podľa Mečiara sa ročne neefektívne vynaloží 30 mld. Sk.
Najradikálnejšie zmeny by v zdravotníctve urobila KSS. Podľa kandidátky na poslankyňu v parlamente Anny Sotákovej by štát mal zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Podľa predstáv komunistov by mala byť iba jedna štátna zdravotná poisťovňa, súkromné akciové spoločnosti by sa podľa KSS mali zrušiť. Takisto štát by mal garantovať sieť bezplatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Spoluúčasť je podľa Sotákovej dehonestáciou občanov. Financie potrebné na chod takéhoto systému by sa podľa KSS mali získať zo zrušenia rovnej dane, znovuzavedení dane z dividend, prípadne z prehodnotenia privatizácie strategických podnikov. Sotáková však zdôraznila, že KSS sa nechystá znárodňovať.
Práve komunisti spoločne so SNS však presvedčili najmenej prítomných v publiku. Pri záverečnom hlasovaní ich odpovede zaujali iba po 3 % z pléna. U prítomných najviac bodovali odpovede predstaviteľov Smeru-SD a SDKÚ-DS.
Z chýb pri reforme sa poučila aj novovzniknutá strana Nádej, ktorú SLK k okrúhlemu stolu pozvala napriek tomu, že podľa prieskumov Nádej nemá šancu na vstup do parlamentu. Prezident SLK Milan Dragula to odôvodnil tým, že v strane je množstvo zdravotníkov a Nádej má detailne prepracovaný zdravotnícky program. Podľa členky prezídia strany Alexandry Novotnej sa Nádej chce zamerať predovšetkým na zdravie občanov a prevenciu. Platby za výkony by podľa nej mali zohľadňovať ekonomicky oprávnené náklady. "V zdravotníctve nie je možná úplná liberalizácia trhu, preto treba aj istú štátnu reguláciu," pripomenula Novotná.
Podobne ako Nádej, aj Slovenská národná strana sa podľa jej člena Štefana Zelník chce zamerať na zvyšovanie efektivity hospitalizácií a nárast podielu jednodňovej chirurgie. SNS aj Smer-SD sa zasadzujú, aby v zdravotníctve pôsobili verejnoprávne zdravotné poisťovne a ostatné by mali podnikať v oblasti pripoistenia. Podľa Milana Kaminského zo Smeru-SD by sa tiež mala uzavrieť sieť poskytovateľov zdravotníckych zariadení.
Diametrálne odlišné názory majú politické strany aj v otázke poplatkov a finančnej spoluúčasti pacientov na liečbe. Podľa Kaminského už spoluúčasť pacientov dosiahla maximálnu znesiteľnú hranicu. Pravicové strany sú však za zachovanie poplatkov, i keď podľa Zelníka a Novotnej by sa niektoré mohli zrušiť. Bastrnák by podľa vlastných slov prehodnotil finančnú spoluúčasť pacienta pri liekoch. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar zase upozornil, že 21 % obyvateľov SR je v pásme chudoby a platby za zdravotnú starostlivosť sú pre nich značnou položkou. Za hlavný problém zdravotníctva Mečiar označil nerovnováhu medzi finančnými zdrojmi a dopytom. "Tieto problémy sa nedajú vyriešiť rýchlo, na to treba v najlepšom prípade 15 až 20 rokov," skonštatoval Mečiar. Zároveň sa zhodol s ďalšími zástupcami politických strán, že jedným z problémov slovenského zdravotníctva je nízka efektivita vynakladaných zdrojov. Podľa Mečiara sa ročne neefektívne vynaloží 30 mld. Sk.
Najradikálnejšie zmeny by v zdravotníctve urobila KSS. Podľa kandidátky na poslankyňu v parlamente Anny Sotákovej by štát mal zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Podľa predstáv komunistov by mala byť iba jedna štátna zdravotná poisťovňa, súkromné akciové spoločnosti by sa podľa KSS mali zrušiť. Takisto štát by mal garantovať sieť bezplatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Spoluúčasť je podľa Sotákovej dehonestáciou občanov. Financie potrebné na chod takéhoto systému by sa podľa KSS mali získať zo zrušenia rovnej dane, znovuzavedení dane z dividend, prípadne z prehodnotenia privatizácie strategických podnikov. Sotáková však zdôraznila, že KSS sa nechystá znárodňovať.
Práve komunisti spoločne so SNS však presvedčili najmenej prítomných v publiku. Pri záverečnom hlasovaní ich odpovede zaujali iba po 3 % z pléna. U prítomných najviac bodovali odpovede predstaviteľov Smeru-SD a SDKÚ-DS.
