Hydrológ Michal Kravčík: Doby ľadovej sa možno dožije už naša generácia!

Mňa trápi ak sa reguluje, rozširuje a prehlbuje vodný tok v obci. Stačilo by nad obcou zrevitalizovať poškodenú krajinu a betónovaniu korýt by nemuselo dochádzať. Písal som o tom tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/330548/Povodne-i-sucho-vyhanaju-ludi-z-krajiny-lebo-betonujeme-vodne-toky.html

vyníkajúce skúsesnoti majú v indii tam už zrealizovali viac ako 900.000 hektárov. Rasite tam poľnohospodárska produkcia, hladiny podzemných vôd stúpajú i dramatický klesa emigrácia z tých regiónov, kde sa to realizuje. Viac na wwww.wotr.org

Jadrom etiky je správať sa k iným ľuďom tak, ako chcem, aby sa správali ku mne. Ak chcem, aby mi ľudia vyššie na toku neposielali povodeň, ale aby povodňovú vlnu čo najviac zmiernili retenčnými opatreniami, mal by som robiť to isté...

Z analýz trendových zmien zrážok vyplýva, že v letných mesiacoch zrážkové úhrny rastú. Je to jún, júl, august...

O tom ako sa rodia povodne som písal tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/228930/Ako-sa-rodia-povodne.html. Najrizikovejšie sú bleskové povodne, ktoré sú málo predvídateľné a môžu prekvapiť v priebehu jednej hodiny

Nie je to jednoduche. Je tu veľa predsudkov´...

prosím prečítať si www.npoa.sk

Príklad môžme nájsť v Rumunsku. V tých oblastiach, kde nebola skolektivizovaná poľnohospodárska krajina, tam je čistejšia voda, menej povodní i suchá. To preto, lebo bývalý diktátor nemal rád Maďarov a preto v území, kdeč žijú Maďari neprešla kolektivizácia. Tak ako sa devastuje príroda, tak sa ná aj obnovovať. Záleži to na rozhodnutí ľudí, ktorú cestu si vyberú...

K počasiu sa neviem vyjadriť

Ďakujem

Neviem sa kvalifikovane vyjadriť ku Golfskému prúdu.

Program revitalizácie krajiny bol naplnánovali na 6-10 rokov a Slovensko mohlo priniesť Európe tému, ktorá hľada riešenia, ako sa chrániť pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. To že sa podaril takme malý zázrak za jeden rok spraviť projekty v 488 obciach je dôkazom pripravenosti občanov Slovenska zvládať množstvo vecí s vytváraním pracovných prílažitostí pre ľudí, ktorí sú inak nezamestnateľní.

Po poriadku: Netvrdím, že keď bude viac lesov, nebudú povodne. Hovorím, že ich bude menej a budú miernejšie. Stromy spomaľujú povrchový odtok dažďovej vody a zvyšujú retenciu, aj keď nie do nekonečna. S inundačnými územiami súhlasím. Revitalizačné opatrenia neprispievajú k vyliatiu toku, ale ich absencia. Podľa svedectva viacerých starostov sa priepusty zanášali haluzami a sedimentami pri absencii hrádzok. Po ich postavení pritekala čistá voda.

Na realizácii proejktov revitalizácie sa zúčastnilo veľa rómov. Viem pozitívne, že ich 7 čisto rómskych tímov (jeden tím 10 vodných robotníkov a jeden vodný majster). Koľko ich bolo v ostatných neviem. Viem aj to, že na Kysuciach bol jeden čisto ženský tím. V obodvoch skupinách sú skvelé skúsenosti a dať prácu rómom pri revitalizácii krajiny je určite dôstojnejšie ako zametať ulice. Otázka, prečo vláda to zastavila? Myslím, že bola nesprávne informovaná lobistami, ktorí cítili ohrozenia realizovať drahšie proejkty, napríklad reguláciu potokov. Európska komisia oznámila, že pripravuje smernicu na zadržiavanie vody v krajine a Slvoensko mohlo toto využiť v rokovaniach s Bruselom a to znamená, že namiesto lídrovstva budeme realizovať to, čo nám Brusel prikáže.

Ja sa nezaoberám výskumu médií, ale vode. Vaša otázka dokazuje aj to, že na tento portál chodia ľudia rôznych názorových prúdov a poskytovať informácie ľuďom sa patrí...

CN krivky odrážajú empirický prístup výpočtu odtoku vody z územia podľa Wen Te Chowa, pretože odtok vody z krajiny nedokážeme popísať hydraulickými rovnicami. Slabou stránkou CN kriviek je, že aj po ich kalibrácii nedokážu zahrnúť faktory ako nové lesné cesty, ktoré rádovo zvýšia povrchový odtok z územia.

Nemáte prehľad, že sa v tom nepokračuje. Pripomínam, že zadržiavanie dažďovej vody je kľúčom k ozdravovaniu klímy a hrádzky sú len jeden typ opatrení...MVO Ľudia a voda v projektoch pokračuje s obcami na Slvoensku a našu prácu si všíma i podporuje zahraničie...

Poškodzovanie lesov i poľnohospodárskej pôdy sa prejavuje v častejších a rizikovejších povodniach.

Dobre

Od čias Modrej Alternatívy (1994) v konflikte o priehradu Tichý Potok som prosil kolegov vodohospodárov aby podporili zrealizovaný pilotný projekt, aby sa preukázalo ako je to efektívne a funkčné aj s finančnými nákladmi. Odpor je vnímam tak, že vodohospodári boli zvyknutí na drahé riešenia a lacné nepovažujú za dôstojené. Spomínam si na odpoveď jedného z vysokopostavných vodohospodárov, aby som ich neurážal nezamestnanými. Pripomínam, že práve nezamestnaní mohli vrátiť vodohospodárom autoritu v spoločnosti

Ja sa nevenujem predpovedí počasia

100% schválených peňazí na Vláde išlo na obce. Zabudli sme, že poškodenie krajiny bolo spôsobené napríklad rozoraním medzi, zlikvidovaním remízok, mokradí a nikto sa nepýtal vlastníkov pôdy, či si to môžu dovoliť. Ochrana pred povodňami je jednou z kľučových verejnoprospešných činností štátu. Je množstvo platnej legislatívy a v praxi nefunkčnej. Pripomínam, že náklady na vodozádržné opatrenia stáli 4 eur na 1 m3 zadržanej vody. Klasické vodohospodárske riešenia sú 3-4 násobne drahšie (poldre). Ak by sa mala riešiť kompexná protipovodňová ochrana i ochrana pred suchom a klimatickou zmenou, experti vyrátali, že to bude stáť 36 mld. EUR. v tomto prípade, ak by sa bol zrealizoval Program revitalizácie celý, tak by to daňových poplatníkov stálo 1 mld. eur. Slvoensko si môže vybrať.

Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo hydrach sa nevenujem

Ďakujem:-)

Za niekoľko rokov, čo navštevujem lokality po povodniach i počas povodní som sa nestretol, že zosuvy vznikli zo stojatej vody. Vo všetkých zosuvoch, ktoré som v prírode našiel boli spôsobené buď stekajúcou dažďovou vodou po svahoch, alebo podomieľaním svahov tečúcou vodou v koryte. V roku 2010, keď nás navštívili historické povodne, keď média prinašali správy, že krajina nasýtená vodou som urobil laický experiment. Vylievaná voda v lese vsakovala za 25 sekúnd, na poľnohopodárskej osiatej pôde za 48 sekúnd a na ceste stiekla vyliata voda 8 metrov za 10 sekúnd. Čo sa týka skúseností s opatreniami, ktoré sme publikovali aj v knižke "Po nás púšť a potopa?" (http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf. Ako fungujú opatrenia, viď výsledky prieskumu www.npoa.sk.

Viem akurát to, že na Chorvátskom pobreží sú priemerné zrážky v lete nižšie a v zime vyššie. S tým súvisí aj nižšia oblačnosť v lete. To však neznamená, že sa práve v čase, keď tam budete sa nemôžu vyskytovať búrky

Či revitalizačné opatrenia (medzi nimi aj hrádzky) fungujú, viď výsledky dotazníka medzi starostami v obciach, kde sa tieto opatrenia realizovali – www.npoa.sk.

Povodne sú iste aj trestom za odlesňovanie krajiny, jej nesprávne poľnohospodárske využívanie (oranie po spádnici, ponechávanie pôdy bez vegetácie a pod.) a za bezhlavé odvádzanie dažďovej vody zo zabetónovaných urbánych zón a z cestnej infraštruktúry...

Nie som odborník na to, čo sa pýtate.

Zvyšovanie odtoku je len jeden zo spôsobov protipovodňovej ochrany, iným spôsobom je vytvoriť viac retenčných priestorov ako poldre, meandre, inundačné územia, atď. (a odvádzať len tú vodu, ktorú nedokážeme zadržať). Základom vodohospodárstva niekedy bolo dokázať zachovať vodu z času jej prebytku na dobu jej nedostatku. Môže sa to zdať čudné, ale suchá spôsobujú väčšie škody ako povodne, len prichádzajú pomaly a ťažšie sa vyčísľujú. Prehlbovanie korýt spôsobuje drénovanie podzemnej vody do rieky (a do mora). Ideál je, aby sa podzemná voda z rieky dopĺňala a prefiltrovaná zostávala k dispozícii človeku.

Nespravilo sa nič, lebo vodohospodári snívajú len o výstavbe priehrady Tichý Potok. Preto sú vydrancované Levočské vrchy, každým dňom i rokom pribúdajú nové približovacie linky na ťažbu dreva a po ťažbe sa nerekultivujú, pribúdajú nové stopy po mechanizmoch v poľnohospodárskej krajine, po ktorých dažďová voda odteká rýchlo do korýt a ohrozuje. Pribúdajú zastavané i zastrešené plochy, z ktorých sa odvádza všetká dažďová voda do koryta, kde sa rýchlo kumuluje a spôsobuje rýchle stúpanie hladín v koryte...Je nevyhnutná zásadná zmena manažmentu dažďovej vody z doterajšieho prístupu rýchleho odvádzania dažďovej vody na jej zadržanie v lesnej, poľnohospodárskej i urbannej krajine...

Keď vysušíme kontinenty až natoľko, že dôjde k prehriatu planéty až tak, že sa roztopia ľadovce. Tým stúpnu hladiny oceánov a potom sa naštartuje dobá ľadová. Časovo to súvisí s intenzitou dezertifikácie pevniny kontinentov. Ak budeme naďalej vysušovať kontinenty týmto tempom, ako teraz tak tento zvrat je veľmi blízko. Možno sa toho dožije už naša generácia

Výborná otázka, avšak na nesprávnu adresu. Uhlíkový, živinový a vodný cyklus navzájom úzko súvisia a navzájom sa podporujú. Pôda zbavená organického obsahu má zníženú vododržnosť, vysušená pôda je nepriaznivá pre život pôdnych baktérií a tvorbu humusu... Pri poškodení jedného z cyklov dochádza i k poškodeniu ostatných. Na ochranu všetkých troch cyklov by mala existovať legislatíva.

Áno, aj moje poznatky sú podobné. Poškodením krajiny sa ročne zo Slovenska stráca cca 250 mil. m3 a teda za posledných 70 rokov sa stratilo viac ako 12 mld. m3 dažďovej vody a preto sa krajina rýchlešie prehrieva a mení napríklad aj rozdelenie zrážok a ich intenzitu. To je jedna z príčin prečo dramatický rastú prívalové dažde.

Viem o tom, že intenzívne sa na tom pracuje. Existuje niekoľkonásobne lacnejšie riešenie, ktoré by ušetrilo veľké peniaze a vytvorilo by tisíce pracovných príležitostí. Písal som o tom napríklad tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/307995/Alternativa-k-vystavbe-priehrady-Tichy-Potok-je-realna.html

Riešenie pre rodinné domy som ponukol tu: http://kravcik.blog.sme.sk/c/251543/2011-Rok-dazdovych-zahrad.html. Ušetrite aj peniaze

Možno práve preto výšla kniha v USA "Cows Save the Planet", v ktorej je poukázaná súvislosť hospodárskych zvierat a obnovy prírody i krajny. Veľká časť je venovaná našej Novej vodnej Paradigme (www.vodnaparadigma.sk). Link na knihu je tu: http://www.chelseagreen.com/bookstore/item/cows_save_the_planet:paperback a možno sa dozviete súvislosti, prečo som sa od kráv prepracoval k vode:-)

Áno, súhlasím, odrážky sú dôležité. V rámci 1. realizačného projektu Programu revitalizácie krajiny v roku 2011 bolo vybudovaných 6525 odrážok na lesných a poľných cestách. Okrem toho bolo zrealizovaných 2109 prípadov priečneho nakyprenia a rozrušenia nepotrebných ciest a zvážnic. Je toho viac, čo by bolo možné dať do legislatívy, napríklad zvýšiť motiváciu na asanáciu dočasných lesných ciest po ukončení ťažby dreva povinnosťou zložiť kauciu pred jej zahájením...