NEW YORK - V tomto roku nám Zem vrátila úder. Zemetrasenie, vlny horúčav, záplavy, sopky, super silné tajfúny, snehové búrky, zosuvy pôdy a sucho zabili v roku 2010 najmenej štvrť milióna ľudí. Prírodné katastrofy si tak tento rok pripísali na konto viac obetí než všetci teroristi za posledných 40 rokov, napísala agentúra AP.
"Vyzeralo to, ako by na seba jednoducho nadväzovali a prichádzali vo vlnách," povedal ku katastrofám šéf americkej Federálnej agentúry pre riadenie záchranných prác Craig Fuga. Jeho úrad tento rok musel zvládnuť rekordný počet katastrof a výraz "najhorší za posledných sto rokov" podľa neho absolútne stratil význam.
Za väčšinu katastrof si pritom môžeme sami, tvrdia odborníci. Hoci mnohé z pohrôm prichádzajú náhodne, bola to práve ľudská ruka, kvôli ktorej bol tento rok mimoriadne smrtiaci, nákladný, extrémny a jednoducho divný. Zlá stavebné pravidlá a praktiky prispeli k tomu, že zemetrasenia boli ničivejšie, než museli byť. Viac ľudí žije v biede v chatrných obydliach v preľudnených mestách. To znamená, že keď sa krajina otrasie, vylejú sa rieky z brehov, alebo keď udrie tajfún, viac ľudí zomrie.
Januárové zemetrasenie, ktoré na Haiti zabilo určite viac než oficiálne udávaných 220-tisíc ľudí, je dokonalým príkladom. V Port-au-Prince žije takmer trojnásobne viac ľudí - mnohí z nich v biede a improvizovaných chatrčiach chudobných štvrtí - ako pred 25 rokmi.
V januári zemetrasenie zasiahlo i oblasť Čile, ktoré je oveľa menej obývaná, s lepšou výstavbou a nie tak chudobná. Hoci išlo o najväčšie zaznamenané zemetrasenie v dejinách Čile, vyžiadalo si menej ako 1000 obetí.
V lete jeden poveternostný systém spôsobil na jednej strane vlnu horúčav a s ňou súvisiacich ničivých požiarov v Rusku, zatiaľ čo ďalej na juhu priniesol silné dažde a záplavy do Pakistanu, po ktorých zostalo pod vodou viac ako 160 500 štvorcových kilometrov územia, čo zodpovedá zhruba rozlohe Bangladéša.
"Je to svojím spôsobom samovražda, nemyslíte? Staviame domy, ktoré nás pri zemetrasení zabijú. Staviame domy v záplavových zónach, kde sa utopíme," povedal Roger Bilham, profesor geológie Coloradskej univerzity.
Ruska Vera Savinovová, ktorá v auguste v Moskve bola kvôli smogu nútená nosiť masku, hovorí: "Myslím, že toto je koniec sveta. Naša planéta nás jednoducho varuje, čo sa stane, ak sa nebudeme starať o prírodu."
Mimoriadne množstvo prípadov extrémneho počasia, ktoré dominovali roku 2010, je klasickým príkladom globálneho otepľovania spôsobeného človekom, pred ktorým klimatológovia už dlho varujú. Odborníci napríklad vypočítali, že smrtiaca vlna horúčav v Rusku, ktorá stanovila nový teplotný rekord krajiny v hodnote 44 stupňov Celzia, by sa bez globálneho otepľovania prihodila raz za 100 000 rokov.
