Šéf internetovej stránky WikiLeaks Julian Assange (Zdroj: SITA)
ŠTOKHOLM - Šéf internetovej stránky WikiLeaks Julian Assange sa nikdy nedopustil znásilnenia, a za podobnými informáciami, na základe ktorých na neho vo Švédsku vydali zatykač, môže stáť americké ministerstvo obrany. Assange to vyhlásil v rozhovore pre nedeľňajšie vydanie švédskeho denníku Aftonbladet.
Švédsko, kde bol 39-ročný Austrálčan na návšteve minulý týždeň, naňho v sobotu vydalo zatykač pre podozrenie zo znásilnenia, no o niekoľko hodín ho odvolalo. Separátne obvinenie z obťažovania inej ženy zostáva v platnosti. Assange v rozhovore pre Aftonbladet tvrdí, že nikdy nemal sex, ktorý by nebol "odsúhlasený oboma stranami". "Nepriatelia WikiLeaks budú roztrubovať veci, aj keď už boli vyvrátené," hnevá sa šéf stránky. Hovorí, že presne nevie, kto je za šírením informácií o znásilnení, ale ako dodáva, už dávnejšie počul, že "Pentagón plánuje použiť špinavé triky, aby nám veci skomplikoval".
Stránka WikiLeaks, ktorá zverejňuje utajované dokumenty, nedávno sprístupnila verejnosti 77 000 utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor na strane Washingtonu. K žiadostiam, aby stránka dokumenty stiahla, sa pripojili aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International či Reportérov bez hraníc. Tým prekáža najmä to, že v dokumentoch sa nachádzajú aj informácie o afganských občanoch, ktorí spolupracovali s americkou armádou v boji proti fundamentalistickému hnutiu Taliban a teraz im hrozí zo strany tohto hnutia odveta.
Assange trvá na tom, že stránka v priebehu dvoch až štyroch týždňov zverejní ďalších 15 000 utajovaných dokumentov o bojoch v Afganistane. Je predpoklad, že aj tie by mohli obsahovať informácie o afganských občanoch spolupracujúcich s Američanmi. Taliban už po zverejnení prvého balíku dokumentov vyhlásil, že sa bude snažiť na základe zverejnených informácií všetkých amerických informátorov nájsť a porátať sa s nimi.
Stránka WikiLeaks, ktorá zverejňuje utajované dokumenty, nedávno sprístupnila verejnosti 77 000 utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor na strane Washingtonu. K žiadostiam, aby stránka dokumenty stiahla, sa pripojili aj medzinárodné ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International či Reportérov bez hraníc. Tým prekáža najmä to, že v dokumentoch sa nachádzajú aj informácie o afganských občanoch, ktorí spolupracovali s americkou armádou v boji proti fundamentalistickému hnutiu Taliban a teraz im hrozí zo strany tohto hnutia odveta.
Assange trvá na tom, že stránka v priebehu dvoch až štyroch týždňov zverejní ďalších 15 000 utajovaných dokumentov o bojoch v Afganistane. Je predpoklad, že aj tie by mohli obsahovať informácie o afganských občanoch spolupracujúcich s Američanmi. Taliban už po zverejnení prvého balíku dokumentov vyhlásil, že sa bude snažiť na základe zverejnených informácií všetkých amerických informátorov nájsť a porátať sa s nimi.
