Christian Wulff
BERLÍN - Novým nemeckým prezidentom sa stal v stredu večer 51-ročný predseda krajinskej vlády Dolného Saska Christian Wulff. Jeho zvoleniu však predchádzalo trápenie koalície kacelárky Angely Merkelovej, ktorá dlho nevedela na zvolenie Wulffa nazbierať dostatok hlasov.
Špeciálne volebné zhromaždenie, zložené z poslancov Spolkového snemu a zástupcov viacerých iných inštitúcií, zvolilo Wulffa nakoniec až v treťom kole. V tom už na víťazstvo nie je potrebné získať absolútnu väčšinu hlasov, prezidentom sa stáva kandidát, ktorý dostane najviac hlasov. V treťom kole získal Wulff 625, kandidát Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Joachim Gauck 494 hlasov.
Cestu Wulffa do úradu nemeckého prezidenta uľahčila na poslednú chvíľu aj strana Ľavica, ktorá v stredu večer odmietla podporiť v treťom kole Gaucka. Ten získal v druhom kole 490 a kandidátka Ľavice Lukrezia Jochimsenová 123 hlasov - ak by teda Ľavica podporila Gaucka, boli by sily viac-menej vyrovnané. Pre Ľavicu bol však nakoniec problémom Gauckov kritický postoj ku komunistickému zriadeniu v bývalom Východnom Nemecku. Gro strany totiž tvorí nástupkyňa komunistickej strany Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
To, že volebné zhromaždenie nezvolilo Wulffa už v jednom z prvých dvoch kôl, je rana pre kancelárku Merkelovú, pretože z výsledkov hlasovania je vidno, že za jej kandidáta nehlasovali zďaleka všetci poslanci a zástupcovia koaličných strán. Predpokladá sa, že Merkelovej kresťanskí demokrati Wulffa podporili a poslušnosť odoprela skôr časť slobodných demokratov.
Wulff v úrade vystrieda doterajšieho prezidenta Horsta Köhlera, ktorý sa rozhodol rezignovať po kritike jeho výrokov o nemeckej misii v Afganistane. Köhler vyhlásil, že vojenské operácie Nemecka v zahraničí boli sčasti ekonomicky motivované. Šesťdesiatsedemročný Köhler povedal, že "krajina ako Nemecko, ktorá je závislá od exportu, musí niekedy obraňovať svoje ekonomické záujmy predchádzaním regionálnej nestabilite, ako napríklad v Afganistane".
Cestu Wulffa do úradu nemeckého prezidenta uľahčila na poslednú chvíľu aj strana Ľavica, ktorá v stredu večer odmietla podporiť v treťom kole Gaucka. Ten získal v druhom kole 490 a kandidátka Ľavice Lukrezia Jochimsenová 123 hlasov - ak by teda Ľavica podporila Gaucka, boli by sily viac-menej vyrovnané. Pre Ľavicu bol však nakoniec problémom Gauckov kritický postoj ku komunistickému zriadeniu v bývalom Východnom Nemecku. Gro strany totiž tvorí nástupkyňa komunistickej strany Nemeckej demokratickej republiky (NDR).
To, že volebné zhromaždenie nezvolilo Wulffa už v jednom z prvých dvoch kôl, je rana pre kancelárku Merkelovú, pretože z výsledkov hlasovania je vidno, že za jej kandidáta nehlasovali zďaleka všetci poslanci a zástupcovia koaličných strán. Predpokladá sa, že Merkelovej kresťanskí demokrati Wulffa podporili a poslušnosť odoprela skôr časť slobodných demokratov.
Wulff v úrade vystrieda doterajšieho prezidenta Horsta Köhlera, ktorý sa rozhodol rezignovať po kritike jeho výrokov o nemeckej misii v Afganistane. Köhler vyhlásil, že vojenské operácie Nemecka v zahraničí boli sčasti ekonomicky motivované. Šesťdesiatsedemročný Köhler povedal, že "krajina ako Nemecko, ktorá je závislá od exportu, musí niekedy obraňovať svoje ekonomické záujmy predchádzaním regionálnej nestabilite, ako napríklad v Afganistane".
