BUDAPEŠŤ - Voči Trianonskej zmluve, ktorá bola podpísaná presne pred 90 rokmi, nemajú výhrady len maďarské pravicové strany, ale aj socialisti. Podľa popredného poslanca Maďarskej socialistickej strany (MSzP) Istvána Hillera "touto zmluvou víťazi nielenže nanútili svoju vôľu porazeným, ale ich aj ponížili a zašliapali do zeme".
K výročiu Trianonu sa vyjadril v piatok na pôde parlamentu aj maďarský prezident László Sólyom, podľa ktorého zmluva otriasla samotnými základmi maďarského národa. Maďarsko muselo podľa Sólyoma nanovo definovať nielen vnímanie samého seba, ale aj svoje vzťahy ku všetkým národom, pre ktoré znamenal Trianon pozitívny vývoj.
Maďarský prezident sa domnieva, že Budapešť sa musí naďalej starať o Maďarov, ktorí zostali po Trianone za hranicami materskej krajiny. "Maďarsko musí využívať na ochranu etnických Maďarov aj všetky prostriedky medzinárodného práva," povedal Sólyom na pôde maďarského parlamentu.
Sólyom spomenul aj koncept kultúrneho národa, ktorého hranice nemusia byť nevyhnutne rovnaké s hranicami politického národa. "Kultúrne národy sú nezávislé na štátnych hraniciach a štátnej príslušnosti, ale ani sa nesnažia o zjednotenie na úrovni politického národa," vyhlásil prezident.
Prezident ocenil Zákon o svedectve národnej súdržnosti, ktorý prijal maďarský parlament v pondelok. Podľa Sólyoma je pozitívne, že diskusia okolo Trianonu sa zameriava na jednotu maďarského kultúrneho národa, a nie na historické hranice maďarského štátu.
Trianonská mierová zmluva pripravila Maďarsko o dve tretiny jeho vtedajšieho územia a zhruba 60 percent z celkového počtu vtedajších obyvateľov. Zmluva bola podpísaná v roku 1920 na zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži a potvrdila hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Zmluva nadobudla platnosť 26. júla 1921.
