PRAHA - Grécko a Portugalsko by podľa českého prezidenta Václava Klausa nemali byť v eurozóne. Vyhlásil to počas rozhovoru pre týždenník Euro. Ako Klaus tiež uviedol, cíti určité sklamanie, že prijatie desiatich nových členských krajín do Európskej únie neznamenal impulz na jej zmenu.
"Je pre mňa veľkým sklamaním, že príchod nových desiatich stredo- a východoeurópskych krajín nezapôsobil ako istý korekčný mechanizmus naštartovaného mechanizmu doterajšieho fungovania EÚ. Ukázalo sa, že tieto krajiny dali prednosť krátkodobým záujmom, že chceli byť čo najskôr 'in' a podieľať sa na istých nesporných výhodách plynúcich z európskeho integračného procesu," vysvetlil Klaus s tým, že tieto krajiny prehliadli nevýhody.
Klaus konštatoval, že zmena môže prísť len od voličov, nie od politikov, médií alebo európskej byrokracie. Český prezident tiež kritizoval súčasný model spoločnej európskej meny, ale zdôraznil, že nie je proti spoločnej mene ako takej. Podľa prezidenta sú členmi eurozóny krajiny, ktoré tam nepatria, pretože majú nedostatočnú úroveň ekonomiky.
"Ja polemizujem o tom, či s nimi má mať spoločnú európsku menu napríklad Grécko," vysvetlil. Podľa prezidenta Česko patrí do "nemeckého ekonomického priestoru" a vie si predstaviť, že by malo spoločnú menu s Nemeckom a krajinami jeho priestoru, pretože ich ekonomika "spoločne dýcha". Nemá tam ale podľa neho v tom prípade čo robiť napríklad Portugalsko.
Pomoc Grécku je podľa prezidenta politické, nie ekonomické rozhodnutie. Ako vysvetlil, ide o solidaritu politikov, nie národov. "Ak politici môžu presunúť časť peňazí zo svojich rozpočtov do inej krajiny a doma im to prejde, to je vec iná. S autentickou solidaritou Nemcov a Francúzov s Grékmi to ale nemá nič spoločného," podotkol.
Klaus povedal, že existujú dva varianty, ako grécka kríza zapôsobí na EÚ - buď odhalí problémy eurozóny, čo je podľa neho optimistická verzia, alebo únia bude reagovať ďalšou unifikáciou.
"To by bol veľmi neblahý scenár, ale presne sem mieri úplne absurdná úvaha, ktorá sa objavila minulý týždeň, aby EÚ začala kontrolovať rozpočty jednotlivých členských krajín," vyhlásil s tým, že sa to pokojne môže stať a znamenalo by to ďalšie oslabenie štátu ako inštitúcie a posilnenie nadnárodného konceptu EÚ. Štáty by tak prišli o možnosť rozhodovať o svojom najdôležitejšom zákone, dodal.
