REYKJAVÍK - Islandská premiérka Johanna Sigurdardóttirová v piatok vyzvala obyvateľov, aby ignorovali referendum o odškodnení britských a holandských klientov skrachovanej banky Icesave.
Podľa nej je hlasovanie o zákone na odškodnenie Británie a Holandska za pád internetovej banky bezvýznamné a preto nie je potrebné sa ho zúčastniť. Na Islande sa v sobotu koná prvé ľudové hlasovanie od roku 1944, kedy sa krajina osamostatnila od Dánska.
O jeho výsledku rozhodne 230 tisíc oprávnených voličov. Volebné miestnosti otvárajú o 10:00 SEČ a hlasovanie končí o 23:00 SEČ, pričom výsledky referenda by mali byť známe ešte v noci. Väčšina verejnosti je však proti kompenzáciám.
Premiérka je presvedčená, že Reykjavík sa Londýnom a Amsterdamom čoskoro dohodne na spôsobe, ako im vykompenzovať náklady na odškodnenie svojich občanov. A preto referendum krajina nepotrebuje.
Od tejto dohody tiež závisí ďalší osud krajiny, keďže britská a holandská vláda blokujú pre Island veľmi potrebné finančné prostriedky, ktoré mu počas ekonomickej krízy poskytuje Medzinárodný menový fond.
Spor môže mať negatívny vplyv aj na ambície ostrova vstúpiť do Európskej únie a eurozóny, o čo Reykjavík požiadal minulý rok. Briti a Holanďania od islandskej vlády žiadajú vrátenie peňazí, ktorými odškodnili svojich občanov.
Tí prišli o svoje úspory pri krachu Icesave v roku 2008. Islandský prezident Ólafur Ragnar Grímsson však v januári odmietol podpísať zákon o kompenzáciách a chcel, aby o zákone rozhodli Islanďania v referende.
Prezident poukázal na fakt, že krajina takou sumou peňazí nedisponuje a bude si ich musieť zase iba požičať. Podľa zákona schváleného islandským parlamentom by mal Island Británii a Holandsku vrátiť takmer štyri miliardy eur.
Takú sumu totiž vynaložili obe krajiny na čiastočné odškodnenie viac ako 340 tisíc klientov islandskej banky, ktorá v dôsledku ekonomickej krízy zbankrotovala. Britov a Holanďanov vtedy lákala výhodnými podmienkami, ktoré však po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 nedokázala splniť.
