Režisér filmu Avatar James Cameron (Zdroj: SITA)
WASHINGTON - Veľkofilm Jamesa Camerona Avatar je pre niektorých jeho fanúšikov možno až príliš reálny. Hovoria, že po filme kvôli túžbe ďalej sa tešiť z krásy mimozemského sveta na planéte Pandora trpeli depresiami a samovražednými myšlienkami. Napísal o tom spravodajský server CNN.
Na internetovej stránke Avatar Forums s komentármi fanúšikov je pod témou nazvanou Spôsoby, ako sa vyrovnať s depresiou z toho, že svet na Pandore je nedotknuteľný, je cez tisíc poznámok od ľudí, ktorí majú depresiu ako aj tých, ktorí sa im snažia pomôcť. Téma bola minulý mesiac natoľko obľúbená, že administrátor fóra Philippe Baghdassarian musel vytvoriť druhú vetvu, aby sa ľudia so svojimi zmäteným pocitmi z filmu mali kam zverovať.
"Ja som nebol smutný ...," povedal Baghdassarian. "Ale rozumiem, prečo ľudia sú kvôli nemu v depresii. Film bol prekrásny a ukázal niečo, čo tu na Zemi nie je. Myslím, že ľudia videli, že by sme mohli žiť v úplne inom svete, a kvôli tomu boli skľúčení."
Čitateľ Elequin na webe tvrdí, že má k filmu takmer obsesný vzťah. "Je to tak ťažké, nemôžem sa prinútiť k tomu, aby som si myslel, že je to len film." Užívateľ pod menom Mike na internetovej stránke Naviblue napísal, že po filme uvažoval o samovražde. "Keď sa pozerám na zázračný svet na Pandore a všetky (obyvatelia ľudu) Na'vi, chcem byť jedným z nich. Na to, čo sa stalo vo filme, nemôžem prestať myslieť a všetok ten plač a triaška je z toho," napísal. "Dokonca som uvažoval, že keď spácham samovraždu, tak sa znovu narodím do sveta, ktorý je Pandore podobný, a kde všetko bude rovnaké ako v Avatare." Iní fanúšikovia vyjadrujú pocity znechutenia ľudskou rasou a odpútanie od reality.
Cameronov film, ktorý na tržbách v kinách zatiaľ zarobil vyše 1,4 miliardy dolárov a môže sa stať filmom s najväčším celkovým ziskom všetkých čias, je situovaný do budúcnosti, keď ľudská rasa vydrancovala zdroje na Zemi. Chamtivé korporácie chcú ťažiť vzácnu horninu zvanú Unobtainium (približne Nedosiahnuteľná) na planéte Pandora, ktorú obývajú mierumilovní, cez tri metre vysokí domorodci ľudu Na'vi. V boji o horninu dôjde ku konfliktu medzi ľudskou rasou a Na'vi s obeťami na oboch stranách.
Svet Pandory je pripomienkou na praveké fantazijné krajiny plné stvorení podobných dinosaurom v kombinácii so živočíchmi, ktorí sa vyskytujú hlboko v oceáne. V porovnaní so životom na Zemi je Pandora krásnou, žiarivou utópiou.
Prostredníctvom e-mailu sa zo Švédska ozval sedemnásťročný Hill, študent dizajnu, ktorý vysvetlil, že kvôli pocitom beznádeje chce utiecť realite. "Človek by povedal, že moja depresia je dvojnásobná: Bol som v depresii, pretože som naozaj chcel žiť na Pandore, ktorá vyzerala ako fakt dokonalé miesto, ale bol som aj v depresii a znechutený pohľadom na náš svet, čo sme Zemi vykonali. Chcel som tak veľmi uniknúť realite," napísal Hill.
„Virtuálny život nie je skutočným životom a nikdy nebude, ale toto je vrcholom toho, čo dokážeme vo virtuálnom zobrazovaní zatiaľ vytvoriť," hovorí psychiater Stephan Quentzel zo zdravotníckeho strediska Beth Israel v New Yorku. "Na vytvorenie takto dokonalého sveta bolo použité to najlepšie zo súčasných technológií a skutočný život nebude nikdy tak utopický ako na plátne. Vedie to k tomu, že reálny život vyzerá ako viac nedokonalý."
Fanúšikovia asi ťažko môžu pociťovať sympatie k hercovi Stephenovi Langovi, ktorý vo filme stvárnil zákerného plukovníka Milesa Quaritcha, nepriateľa ľudu Na'vi a ich posvätného územia. Lang však hovorí, že chápe vzťah, ktorý ľudia k filmu pociťujú. "Pandora je panenská krajina, je tam tá synergia medzi všetkými stvoreniami na planéte a myslím, že toto hrá na veľmi hlbokú strunu u ľudí, ktorí sú plní takéhoto želania aj clivoty."
Svetlou stránkou pre Hilla a jemu podobných, ktorí kvôli fiktívnym Cameronovým postavám začali byť nespokojní so svojimi vlastnými životmi a naším nedokonalým svetom je to, že sa začlenili do komunity podobne zmýšľajúcich ľudí na online fórach, čo im pomohlo temné chvíle zdolať. Vytváranie vzťahov s ostatnými je podľa Quentzela jedným z kľúčov k pocitu šťastia, dokonca aj keď sa tieto väzby vytvárajú online, je to stále lepšie ako nič. "Zreteľne na týchto fórach vzniká niečo ako spoločenstvo," povedal Quentzel. "Technologicky sa jeho tvorba možno od iných komunít líši, ale slúži rovnakému účelu."
Rady fanúšikov, ako sa vyrovnať s depresívnymi pocitmi, zahŕňajú hranie videohier ako Avatar, sťahovanie soundtracku a tiež odporúčanie, aby vyhľadávali kontakty s ľuďmi mimo virtuálnej ríše a venovali sa jasným, konštruktívnym činnostiam.
"Ja som nebol smutný ...," povedal Baghdassarian. "Ale rozumiem, prečo ľudia sú kvôli nemu v depresii. Film bol prekrásny a ukázal niečo, čo tu na Zemi nie je. Myslím, že ľudia videli, že by sme mohli žiť v úplne inom svete, a kvôli tomu boli skľúčení."
Čitateľ Elequin na webe tvrdí, že má k filmu takmer obsesný vzťah. "Je to tak ťažké, nemôžem sa prinútiť k tomu, aby som si myslel, že je to len film." Užívateľ pod menom Mike na internetovej stránke Naviblue napísal, že po filme uvažoval o samovražde. "Keď sa pozerám na zázračný svet na Pandore a všetky (obyvatelia ľudu) Na'vi, chcem byť jedným z nich. Na to, čo sa stalo vo filme, nemôžem prestať myslieť a všetok ten plač a triaška je z toho," napísal. "Dokonca som uvažoval, že keď spácham samovraždu, tak sa znovu narodím do sveta, ktorý je Pandore podobný, a kde všetko bude rovnaké ako v Avatare." Iní fanúšikovia vyjadrujú pocity znechutenia ľudskou rasou a odpútanie od reality.
Cameronov film, ktorý na tržbách v kinách zatiaľ zarobil vyše 1,4 miliardy dolárov a môže sa stať filmom s najväčším celkovým ziskom všetkých čias, je situovaný do budúcnosti, keď ľudská rasa vydrancovala zdroje na Zemi. Chamtivé korporácie chcú ťažiť vzácnu horninu zvanú Unobtainium (približne Nedosiahnuteľná) na planéte Pandora, ktorú obývajú mierumilovní, cez tri metre vysokí domorodci ľudu Na'vi. V boji o horninu dôjde ku konfliktu medzi ľudskou rasou a Na'vi s obeťami na oboch stranách.
Svet Pandory je pripomienkou na praveké fantazijné krajiny plné stvorení podobných dinosaurom v kombinácii so živočíchmi, ktorí sa vyskytujú hlboko v oceáne. V porovnaní so životom na Zemi je Pandora krásnou, žiarivou utópiou.
Prostredníctvom e-mailu sa zo Švédska ozval sedemnásťročný Hill, študent dizajnu, ktorý vysvetlil, že kvôli pocitom beznádeje chce utiecť realite. "Človek by povedal, že moja depresia je dvojnásobná: Bol som v depresii, pretože som naozaj chcel žiť na Pandore, ktorá vyzerala ako fakt dokonalé miesto, ale bol som aj v depresii a znechutený pohľadom na náš svet, čo sme Zemi vykonali. Chcel som tak veľmi uniknúť realite," napísal Hill.
„Virtuálny život nie je skutočným životom a nikdy nebude, ale toto je vrcholom toho, čo dokážeme vo virtuálnom zobrazovaní zatiaľ vytvoriť," hovorí psychiater Stephan Quentzel zo zdravotníckeho strediska Beth Israel v New Yorku. "Na vytvorenie takto dokonalého sveta bolo použité to najlepšie zo súčasných technológií a skutočný život nebude nikdy tak utopický ako na plátne. Vedie to k tomu, že reálny život vyzerá ako viac nedokonalý."
Fanúšikovia asi ťažko môžu pociťovať sympatie k hercovi Stephenovi Langovi, ktorý vo filme stvárnil zákerného plukovníka Milesa Quaritcha, nepriateľa ľudu Na'vi a ich posvätného územia. Lang však hovorí, že chápe vzťah, ktorý ľudia k filmu pociťujú. "Pandora je panenská krajina, je tam tá synergia medzi všetkými stvoreniami na planéte a myslím, že toto hrá na veľmi hlbokú strunu u ľudí, ktorí sú plní takéhoto želania aj clivoty."
Svetlou stránkou pre Hilla a jemu podobných, ktorí kvôli fiktívnym Cameronovým postavám začali byť nespokojní so svojimi vlastnými životmi a naším nedokonalým svetom je to, že sa začlenili do komunity podobne zmýšľajúcich ľudí na online fórach, čo im pomohlo temné chvíle zdolať. Vytváranie vzťahov s ostatnými je podľa Quentzela jedným z kľúčov k pocitu šťastia, dokonca aj keď sa tieto väzby vytvárajú online, je to stále lepšie ako nič. "Zreteľne na týchto fórach vzniká niečo ako spoločenstvo," povedal Quentzel. "Technologicky sa jeho tvorba možno od iných komunít líši, ale slúži rovnakému účelu."
Rady fanúšikov, ako sa vyrovnať s depresívnymi pocitmi, zahŕňajú hranie videohier ako Avatar, sťahovanie soundtracku a tiež odporúčanie, aby vyhľadávali kontakty s ľuďmi mimo virtuálnej ríše a venovali sa jasným, konštruktívnym činnostiam.
