VATIKÁN - Je to jeho odkaz. Pápež Ján Pavol II. (┼ 84) bol vyslancom Boha na Zemi a zostáva hviezdou pre miliardu veriacich. Hoci v sobotu zomrel, jeho aura, vízie a energia sú nesmrteľné. Pápež krátko pred poslednou, smrteľnou chorobou vôbec po prvý raz prehovoril o ťažkej udalosti svojho života.
O atentáte, ktorý akoby zázrakom prežil. Rozhovor prebiehal v jedálni pápežovho paláca Castel Gandolfo. Na otázky odpovedal aj bývalý pápežov sekretár monsignor Stanislaw Dziwisz.
Svätý Otec, aký je zmysel "veľkého rozmachu zla"?
Pápež: "Zlo je vždy odrazom nedostatku niečoho dobrého, čo v každom z nás existuje. Je to strata, núdza. Nikdy to však nie je totálna neprítomnosť dobra. To, ako sa zlo rozvíja na zdravej pôde dobra, je záhadou..."
Ako to bolo naozaj 13. mája 1981? Pripomenul atentát a s ním súvisiace udalosti skutočnosti o pápežstve, ktoré upadalo do zabudnutia? Môžeme v tom vidieť akési posolstvo vašej osobnej misie? Navštívili ste atentátnika vo väzení a stretli ste sa s ním zoči-voči. Ako to vidíte dnes?
Pápež: "Všetko to bolo znamenie Pána Boha... Agca vedel strieľať a strieľal bez zaváhania. Vyzeralo to však, akoby ,niekto` guľku ovládal a odklonil jej dráhu..."
Dziwisz: "Agca vystrelil, aby zabil. Ten výstrel mal byť smrteľný. Náboj preletel bruchom Svätého Otca a zranil mu aj pravý lakeť a ľavý ukazovák. Guľka spadla medzi mňa a pápeža. Počul som ešte dva ďalšie výstrely, ktoré zranili dvoch ľudí stojacich v našej blízkosti. Opýtal som sa pápeža: ,Kde?` a on povedal: ,Do brucha.` - ,Bolí to?` - ,Bolí.` Nablízku nebol žiadny lekár. Nebol čas na rozmýšlanie. Hneď sme Svätého Otca preniesli k sanitke a čo najrýchlejšie sme ho odviezli do nemocnice Gemelli. Svätý Otec sa potichu modlil. Potom počas jazdy stratil vedomie. Išlo o život. Rozhodoval najmä čas. Keby prišiel len o pár minút neskôr, keby sa na ceste objavila len jedna malá prekážka, mohlo byť neskoro. Božia ruka nás však ochránila."
Pápež: "Áno, spomínam si na cestu do nemocnice, kým som neupadol do bezvedomia. Mal som pocit, že to zvládnem. Trpel som, a to bol dôvod na obavy, mal som však zvláštnu nádej. Donovi Stanislawovi som povedal, že atentátnikovi odpúšťam. Čo sa dialo v nemocnici, to už neviem."
Dziwisz: "Hneď po príchode do nemocnice Svätého Otca previezli na operačnú sálu. Situácia bola veľmi vážna. Pápež stratil veľa krvi. Krvný tlak dramaticky klesal a tlkot srdca už takmer vôbec nebolo počuť."
Pápež: "Prakticky už som bol na druhej strane."
Dziwisz: "Potom priniesli krvnú transfúziu."
Pápež: "Komplikácie a dlhý liečebný proces boli vlastne dôsledkom tejto transfúzie."
Dziwisz: "Organizmus novú krv odmietol. V nemocnici sa však našli lekári, ktorí Svätému Otcovi okamžite darovali svoju krv. Druhá transfúzia už prebiehala normálne. Lekári pristúpili k operácii, aj keď nedúfali v záchranu pacienta. Samozrejme, že o guľkou prevŕtaný prst sa nezaujímali. Povedali mi, že keď prežije, neskôr sa o to postarajú. Lekári sa obávali infekcie, ktorá by v tej situácii mohla pápeža zabiť. Operácia bola veľmi náročná. Nasledujúce tri dni boli hrozné. Svätý Otec veľmi trpel. Všade mal drenáže a rezné rany. Zranenia sa však nakoniec zahojili bez problémov, čo je pri podobných komplikovaných zákrokoch veľmi zriedkavé."
