BRUSEL - Európski lídri sa vo štvrtok dohodli na udelení výnimky z Charty základných práv EÚ pre Česko. Prijatím výnimky Václav Klaus podmienil podpísanie Lisabonskej zmluvy.
Účastníci summitu EÚ v Bruseli schválili dodatok k reformnému dokumentu v podobe, akú navrhlo švédske predsedníctvo. Potvrdil to hovorca českej vlády Roman Prorok. Text výnimky bol predmetom rokovaní "na poslednú chvíľu" počas prvého dňa, tvrdí tlačová agentúra AP s odvolaním na nemenované diplomatické zdroje.
Prezident Klaus sa bál prelomenia takzvaných Benešových dekrétov. Teraz musí počkať na rozhodnutie českého Ústavného súdu. Ten 3. novembra posúdi, či je Lisabonská zmluva EÚ v súlade s českou ústavou.. Výnimka pre Česko, nebude mať žiadny právny vplyv na susedné krajiny. Zdôraznil to po prvom dni summitu švédsky premiér Fredrik Reinfeldt.
S požiadavkou mali problémy Slovensko, ktoré sa obávalo znevýhodnenia voči Prahe, ale aj Maďarsko, Rakúsko a čiastočne Nemecko. Benešove dekréty, ktoré okrem iného po vojne upravovali vyvlastnenie československých Nemcov a Maďarov, ale nie sú v definitívnom texte vôbec spomenuté.
EÚ súhlasila so samostatným trojodstavcovým protokolom, ktorý Česku zabezpečí rovnakú výnimku, akú už má dohodnutú Poľsko a Veľká Británia. Českú výnimku budú musieť ešte schváliť národné parlamenty všetkých 27 členských štátov únie.
Slovensko podľa agentúr presadilo do záverov summitu EÚ výkladové stanovisko, z ktorého vyplýva, že Charta základných ľudských práv EÚ nepovedie k otvoreniu Benešových dekrétov. Vo štvrtok večer to povedal premiér Robert Fico. Tento výklad niektorých ustanovení charty ako aj Lisabonskej zmluvy podľa neho jednoznačne hovorí o tom, že neexistuje žiadne politické alebo právne prepojenie medzi chartou ľudských práv a Benešovými dekrétmi. Citoval pritom príslušné ustanovenie, podľa ktorého sa charta uplatňuje v štátoch únie výlučne len vtedy, ak tieto členské štáty vykonávajú právo únie. "A Benešove dekréty nie sú právom únie," zdôraznil Fico.
