Prašná búrka v Sydney
SYDNEY - Prašná búrka, ktorá sa prehnala Austráliou, mohla obsahovať rádioaktívne čiastočky. Podľa niektorých aktivistov za životné prostredie sa usadeniny z vnútrozemia krajiny zmiešali so zvyškami uránu z istej bane.
Minulý týždeň v stredu boli mestá Brisbane a Sydney svedkami najväčšej prašnej búrky za posledných 70 rokov. Výskumníci z tohto fenoménu vinia desaťročie sucha, ktorým centrálna oblasť krajiny trpí. Búrka spôsobila skazu v obývaných oblastiach a bola obzvlášť drsná pre ľudí s astmou, srdcovými problémami a ochoreniami pľúc. Ekológovia potvrdzujú, že tento fenomén môže ohrozovať zdravie miliónov ľudí.
Vedci však s touto teóriou nie sú plne stotožnení a tvrdia, že nie je dôvod na paniku. Barry Noller z univerzity v austrálskom Queenslande uviedol, že mnoho čiastočiek z baní vo vnútrozemí je príliš ťažkých na to, aby ich dokázal vietor odniesť ďaleko. No rozliční výskumníci potvrdzujú, že veľké piesočné búrky stoja za šírením smrteľných epidémii. Podľa vedcov, ktorí tento narastajúci a málo známy jav analyzujú, by však mohol mať taktiež pozitívny dopad, pretože by sa vďaka nemu mohli absorbovať znečisťujúce emisie.
Tento rok sa veľké prašné búrky objavili aj v oblastiach Číny, Iraku, Iránu, Pakistanu, Saudskej Arábie, Arizony či rozličných štátoch na východe Afriky. Za väčšinu z nich je zodpovedné sucho, hoci sa vedci domnievajú, že aj odlesňovanie, veľké plochy pasienkov a klimatické zmeny majú svoj podiel na zväčšení ich intenzity. Meteorológovia predpovedajú nové búrky, ktoré budú slúžiť na rozšírenie tak živín a prvkov užitočných pre prostredie, ako sú baktérie, vírusy či huby.
Výskumník Laurence Barrie, vedúci Svetovej meteorologickej organizácie sídliacej v švajčiarskej Ženeve, pracuje so 40 krajinami na tom, aby vyvinul systém, ktorý by upozorňoval na prašné búrky. "Domnievam sa, že sucho a prašné búrky v Austrálii sú akousi predtuchou. Búrky sú síce prírodný fenomén, no ovplyvňuje ich aj ľudská aktivita a v súčasnosti sú rovnako závažné ako doprava a priemyselné znečisťovanie prostredia. Nepatrné čiastočky sa tak môžu dostať veľmi hlboko do tela človeka," uzavrel.
Vedci však s touto teóriou nie sú plne stotožnení a tvrdia, že nie je dôvod na paniku. Barry Noller z univerzity v austrálskom Queenslande uviedol, že mnoho čiastočiek z baní vo vnútrozemí je príliš ťažkých na to, aby ich dokázal vietor odniesť ďaleko. No rozliční výskumníci potvrdzujú, že veľké piesočné búrky stoja za šírením smrteľných epidémii. Podľa vedcov, ktorí tento narastajúci a málo známy jav analyzujú, by však mohol mať taktiež pozitívny dopad, pretože by sa vďaka nemu mohli absorbovať znečisťujúce emisie.
Tento rok sa veľké prašné búrky objavili aj v oblastiach Číny, Iraku, Iránu, Pakistanu, Saudskej Arábie, Arizony či rozličných štátoch na východe Afriky. Za väčšinu z nich je zodpovedné sucho, hoci sa vedci domnievajú, že aj odlesňovanie, veľké plochy pasienkov a klimatické zmeny majú svoj podiel na zväčšení ich intenzity. Meteorológovia predpovedajú nové búrky, ktoré budú slúžiť na rozšírenie tak živín a prvkov užitočných pre prostredie, ako sú baktérie, vírusy či huby.
Výskumník Laurence Barrie, vedúci Svetovej meteorologickej organizácie sídliacej v švajčiarskej Ženeve, pracuje so 40 krajinami na tom, aby vyvinul systém, ktorý by upozorňoval na prašné búrky. "Domnievam sa, že sucho a prašné búrky v Austrálii sú akousi predtuchou. Búrky sú síce prírodný fenomén, no ovplyvňuje ich aj ľudská aktivita a v súčasnosti sú rovnako závažné ako doprava a priemyselné znečisťovanie prostredia. Nepatrné čiastočky sa tak môžu dostať veľmi hlboko do tela človeka," uzavrel.
